Hrať rock and roll v jeho čistokrvnej podobe, či miešať ho s ďalšími žánrami, sa na Slovensku až tak nenosí. Je ťažké nadviazať na tradíciu, ktorá tu nie je, ale o to vzrušujúcejšia je snaha osloviť priaznivcov, ktorí tu rozhodne nechýbajú. Pokúša sa o to slovenská skupina The Minority s debutovým albumom Till The End Of The Line. Odkiaľ sa berie ich inšpirácia, zvuk a prejav nám odpovedali jej členovia Peťo a Mišo.
Hneď po vypočutí vašich piesní by ma nenapadlo, že ich hrá slovenská kapela, keďže máte veľmi svojský zvuk. Čím sa chcete odlišovať od zvyšku slovenskej scény?
Takýmto spôsobom sa na to vôbec nepozeráme, teda že by sme sa chceli nejako výrazne odlišovať od zvyšku slovenskej scény. Náš zvuk a celé poňatie našej tvorby vychádza z koreňov rockovej hudby a predovšetkým z tej americkej. Odtiaľ berieme inšpiráciu či už pri skladaní piesní alebo pri práci na našom zvuku. Jednoducho sme sa zamilovali do klasického rock‘n’roll-ového zvuku, ku ktorému sme pridali ešte trocha viac skreslenia. Nie je v tom teda žiadna alchýmia, ale skôr ciel dosiahnuť kompaktný dynamický a naturálny zvuk, ktorý pôsobí živo aj na nahrávke. Okrem klasickej zostavy bicie, basa, gitary a spevy sú v nahrávkach použité aj iné nástroje ako napríklad leslie organ, akordeón, banjo, akustická gitara a rôzne perkusívne zvuky. Keď sa toto všetko pospája dokopy v určitom pomere, tak vznikne originálny prejav našej kapely. Držíme sa kréda, že v jednoduchosti je krása a teda nejaké moderné elektronické zvuky a efekty v našich pesničkách nenájdete.
Pri čítaní zdrojov vašich inšpirácií som objavil také mená ako Social Distortion, Pennywise či Bad Religion – teda americké skupiny, ktoré s punk rockom pracujú melodickejšie a viac nadväzujú na rock and rollovú tradíciu. Čo je vám z hudobného hľadiska blízke na americkej scéne?
Na americkej scéne je nám predovšetkým blízka veľká rozmanitosť tvorby aj v takom žánri ako je punk rock. Každá z vami spomínaných kapiel v prvom rade produkuje svojskú hudbu, ktorá je typická práve pre nich a na druhej strane čerpá z rôznych iných žánrov, ako sú country, folk, rock‘n’roll, či miestami aj metal. A samozrejme aj fakt, že produkcia kapiel spoza mora v tomto žánri podľa nás na svete nemá konkurenciu. Všetko toto je ešte viac umocnené slobodným duchom, resp. odkazom, ktorý šíria vo svojej tvorbe, a ktorý je nám tak blízky.
A čo slovenský punk? Našli ste v ňom niečo zaujímavé na čo by ste chceli aj vy nadviazať?
Slovenský punk máme veľmi radi a kapely ako Zóna A, Slobodná Európa alebo Horkýže Slíže radíme medzi tie najlepšie punkové kapely aké sme v živote počuli. Určite aj oni nás ovplyvnili v našej tvorbe. V čom by sme chceli na ne nadviazať sú určite raz v budúcnosti slovenské texty. Spievať v angličtine sme sa rozhodli predovšetkým preto, že okrem Slovenska alebo Českej republiky chceme hrávať aj inde v rámci Európy, kde podľa nás angličtina bude fungovať lepšie. Myslíme si, že pre vystúpenia na Slovensku alebo v Českej republike by určite pomohlo zopár skladieb aj v slovenčine, takže niekedy v budúcnosti sa od nás určite dočkáte aj tvorby v slovenskom jazyku.
Rock and roll nie je iba o hudbe, ale je to aj životný štýl a mnoho mladých ľudí chce nasať tú atmosféru a získať ten správny „feeling“ cez tanec, módu, rekvizity a relikty z tej doby. Aký máte k tomu vzťah (zberateľstvo, stretávania, festivaly, hot –rod, …) ?
My to istým spôsobom kombinujeme všetko dohromady. Tým, že fungujeme aj v iných kapelách, s ktorými hrávame „starú“ muziku – teda rock‘n’roll, classic rock, country a často vystupujeme na rôznych motozrazoch, zrazoch veteránov, festivaloch a stretnutiach zameraných na staré legendárne prevažne americké autá. Týmto to máme tak všetko v jednom. Tiež v rámci kapely preferujeme imidž založený, resp. vychádzajúci z rockabilly čo tiež v značnej miere umocňuje k akým koreňom rockovej hudby sa hlásime.
A čo Amerika? Čo sa vám páči na spôsobe ich života?
Do Ameriky sa nám, žiaľ, ešte nepodarilo ísť, čo je nesporne veľká hanba, ale určite sa tam v blízkej budúcnosti chceme ísť pozrieť. Ktovie možno aj zahrať koncert (smiech). Ameriku berieme ako „mekku“ rockovej hudby, ktorú máme tak radi, a na ktorej sme vyrástli. Určite by sme sa chceli ísť pozrieť na miesta odkiaľ pochádzajú všetky naše hudobné vzory a trocha nasať tú jedinečnú atmosféru a nabrať inšpiráciu aj na našu ďalšiu tvorbu. Na spôsobe života Američanov sa nám najviac páči asi to, že sú takí viac „easygoing“ a viac prajní než ľudia u nás na Slovensku. Nehľadajú tisíce dôvodov prečo sa niečo nedá spraviť, ale naopak hľadajú riešenia ako by veci mohli fungovať ešte lepšie a efektívnejšie. To je to čo nám tu „doma“ ešte v značnej miere chýba.
Prednedávnom ste vydali debutové CD s pätnástimi skladbami Till The End Of The Line. Ako dlho ste na nahrávke pracovali a kam ste chceli posunúť svoj prejav?
Naše debutové CD sa nerodilo vôbec ľahko. Celý album sme s prestávkami nahrávali a produkovali takmer tri roky. Bicie na album nám nahrával Lukáš Horváth, s ktorým fungujeme ešte v inej kapele. On s nami nacvičil všetkých pätnásť skladieb a umožnil nám tak naše nápady priviesť do ich finálnej podoby ako sú už na spomínanom albume. Bez jeho výraznej pomoci by tento celý počin nebol možný, za čo mu veľmi ďakujeme. Celý album resp. jeho značná časť sa nahrávala v štúdiu Pulp na Kolibe a mixu sa potom ujal Miro Širáň. Finálnu zvukovú úpravu nahrávky teda mastering nám robil Vlado Meller, ktorý patrí ku špičke masteringových inžinierov na svete a stojí za finálnym zvukom albumov od interpretov ako sú napríklad Red Hot Chili Peppers, Michael Jackson, Johny Cash, Metallica, System Of A Down a veľa ďalších. On vdýchol našim nahrávkam vo finále naozaj tú pravú energiu a nespútanosť, po ktorej sme tak túžili. Cieľom tohto albumu bolo ponúknuť širokú paletu našej tvorby, aby poslucháč získal čo možno najlepšiu predstavu o hudbe, ktorú robíme a kam sa chcem uberať aj v našej ďalšej tvorbe. Zvukom a prejavom sme sa chceli posunúť čo najviac ku koreňom rockovej, resp. rock‘n’roll-ovej hudby čo do určitej miery prezentujú aj naše aktuálne single „Summertime“, „Rhythm Of Holiday“ a „Run And Hide“.
Okrem punku a rock and rollu možno vo vašej tvorbe počuť aj prvky z country music , ktorá je v našom regióne hrávaná inakšie než autenticky. Ako pristupujete k autentickej americkej hudbe – prispôsobujete si ju, alebo sa snažíte hrať jej modernú podobu európskym štýlom?
My sa snažíme do našej tvorby využívať len určité prvky z country alebo folk music, či už je to využívanie jej typickej melodiky a hudobných nástrojov, ako je to napríklad v skladbách „That’s Life”, „Bittersweet” alebo „Guess My Name”. Našu inšpiráciu berieme prevažne z éry country a folkovej hudby, kam patria takí velikáni ako Johnny Cash či Bob Dylan. Možno najlepšie by sa to dalo opísať tak, že podľa nás je dobrá taká skladba, ktorá sa dá zahrať a vyznie úplne perfektne aj keď ju zahráte len na akustickej gitare niekde pri ohni. Pre nás je veľmi dôležité, aby mala pieseň chytľavú a jednoduchú melódiu, ktorú si človek rýchlo zapamätá a bude si ju vedieť hneď spievať aj pri tom ohni (smiech). Toto sú presne atribúty dobrých country a folkových pesničiek.
Pôsobíte dvojčlenne – prečo ste sa tak rozhodli? Akým spôsobom to budete riešiť na koncertoch?
Áno, momentálne má naša kapela len dvoch stálych členov. Teda Peťo (gitara a spev) a Mišo (basa a vokály). Ako bolo už spomenuté bicie nám nahrával externý bubeník Lukáš Horváth, ktorý hrá aj v iných projektoch a žiaľ by nemal dostatok času sa venovať kapele naplno. Preto line-up kapely je stále ešte vo fáze riešenia. Rátame, že v blízkej budúcnosti by sme mali vyriešiť post bubeníka a tiež post leadového gitaristu a dostať našu kapelu do podoby, v ktorej budeme vystupovať. Ak pôjde všetko podľa plánu tak z koncertovaním plánujeme začať budúci rok na jar a v lete.
Z albumu ste si vybrali tri skladby, ktorým ste sa rozhodli dodať video vizuál – Summertime, Rhythm Of Holiday sú spracované ako lyric videá a tretia Run And Hide má aj vlastný príbeh. Zaujímalo by ma, prečo ste sa rozhodli pre túto formu?
Výber skladieb, pre ktoré sme spravili video bol podmienený predovšetkým tým, že album sme oficiálne vydali v júni a chceli sme ho propagovať skladbami, ktoré majú letnú tematiku. Preto sme vybrali skladby Summertime a Rhythm Of Holiday, ktoré z albumu asi najlepšie vystihujú tú pravú pohodu a typický spôsob bezstarostného života v letnom období. My sami máme veľmi radi leto, preto voľba týchto dvoch skladieb nám prišla ako veľmi dobrý nápad. Skladba Run And Hide má trocha inú tému a teda zobrazuje život na hrane medzi tým čo je v medziach zákona a čo už nie. Je to vtipná forma poukázania na to ako si môže niekedy človek myslieť, že je nezničiteľný a má všetko pod kontrolou, aj keď realita je trocha iná. Pre lyric videá sme sa rozhodli predovšetkým preto, že v súčasnosti ľudia čoraz viac počúvajú a tiež sa dá povedať aj „pozerajú“ hudbu na YouTube, kde sme chceli odprezentovať naše aktuálne single videom, ktoré bude nie len podporovať tému danej skladby ale bude obsahovať aj jej texty v dynamickej forme. Ďalším dôvodom prečo sme sa rozhodli pre lyric videá je aj fakt, že spievame v angličtine a pre slovenské publikum je určite ľahšie porozumieť textu, keď si ho môže prečítať priamo vo videu súčasne v rytme a frázovaní danej skladby. V tomto trende chceme pokračovať aj pri tvorbe videí pre ďalšie skladby z nášho albumu, ktoré sa budú postupne objavovať na našom YouTube kanáli – The Minority Band.
Nastúpili ste na dráhu hudobného štýlu, ktorý na Slovensku nie je až tak rozšírený. Budete sa snažiť rozširovať komunitu okolo tejto hudby, alebo máte ambíciu častejšie koncertovať v zahraničí, kde to lepšie funguje?
Ako sme už spomínali okrem koncertovania na Slovensku a v Českej Republike máme ambíciu vystupovať aj inde v rámci Európy, takže je to tak pol na pol. Určite sa budeme snažiť si predovšetkým získať fanúšikov v rámci Slovenska a Česka. No v druhom rade budeme tiež usilovne pracovať na tom, aby sme šírili našu hudbu aj ďalej v zahraničí. Našou prioritou je čo najviac koncertovať a teda robiť to čo máme tak radi, baviť ľudí a užívať si chvíle, kvôli ktorým to všetko robíme. Lebo naozaj tou najlepšou motiváciou a tiež odmenou pre nás ako hudobníkov je keď zažívame spolu s publikom tie neopakovateľné momenty, keď si vzájomne vymieňame pozitívnu energiu, vďaka ktorej vieme zabudnúť aj na tú každodennú všednú realitu. Tieto zážitky sa nedajú kúpiť za žiadne prachy. To je treba jednoducho zažiť.
autor: Daniel Hevier ml; foto: The Minority
