V pražskom Rudolfíne sa zišli Arméni, ale aj obdivovatelia jednej z najstarších svetových kultúr. Priviedol ich sem záujem o súbor The Naghash Ensemble, za ktorým stojí arménsko-americký skladateľ John Hodian.
Arménska komunita je roztrúsená po celom svete. Neveľká početnosťou, ale súdržne stmeľovaná tragédiou vlastných dejín. Je to kultúra, ktorá spája nie vlastnou vinou rozdelený národ. Prostredníctvom nej si zachovávajú svoj génom odovzdávaný z generácie na generáciu. The Naghash Ensemble je jedinečným súborom, v ktorom sa mieša minulosť s prítomnosťou – tradície a postmoderna.
Za jeho zrodom stojí klavirista a skladateľ John Hodian. Vyrastal v USA, Filadelfii, ale všetko okolo neho malo arménsky závan. Počúval arménsku hudbu, jedol arménske jedlo, počúval príbehy od svojich rodákov a zdieľal ich spoločný smútok z rozdelenia. Vyrástol v komunite, aby sa od nej odtrhol v inej než v tradičnej hudbe – jazzovej, ale aj vo vážnej s obdivom u amerických minimalistov (Terry Riley, Steve Reich, Phillip Glass).
Z Filadelfie odišiel do New Yorku a Los Angeles, kde sa živil komerčnou tvorbou. Pre skladateľa môže byť ťaživé rozhodnutie, či chce komponovať pre seba alebo pre druhých, a akým smerom sa má uberať vo svojej obžive. Hodiana hudba živila, ale cítil vnútornú potrebu robiť niečo iné – vrátiť sa ku svojím koreňom. Odišiel do Arménska, aby dostal nový impulz k tvorbe. V chráme Garni počul mezzosopranistku Hasmik Baghdasaryan spievať tradičné arménske piesne. Rozmýšľal, ako by mohol spojiť jej hlas s ďalšími dvomi speváčkami Tatevik Movsesyan a Arpine Ter-Petrosyan a inštrumentálnou hudbou, ktorá by mala tradičné aj moderné prvky.
Tým zjednocovacím motívom musela byť silná téma. Tú hľadal po celom svete: Jerevane, Berlíne, New Yorku. Napokon sa mu podarilo objaviť fragment stredovekého mystika a poetu Naghasha. Z jeho tvorby sa zachovalo šestnásť básni, v ktorých sa objavuje téma „ghareeb“ – v arménčine vyjadruje osud exulantov. John Hodian spracoval tieto texty do kompozícií v nahrávke Songs of Exile: Volume III.
„Lament arménskeho Ľudu v precítených melódiách od the naghash ensemble spracováva témy ako vyhnanstvo a vykorenenie“
Mnoho Arménov žije v exile a početné komunity sú v Libanone, Francúzsku, Alžírsku, USA a v ďalších krajinách. Príbeh arménskeho ľudu je tak nekončiacou odyseou, ale aj otvoreným kruhom inšpirácie z vonkajšieho prostredia. Tieto vplyvy sa odrážajú v tvorbe The Naghash Ensemble v prechode od stredovekej do súčasnej hudby a v prepojení polyfónneho vedenia hlasov a monódie.
Hodian je tvorcom všetkých aranžmánov, v ktorých pospájal hlasy a prerozdelil party medzi inštrumentálnu a vokálnu zložku. Dirigoval svojich spoluhráčov od klavíra, a hoci sa ukázalo, že nemá najvirtuóznejšiu techniku hrania, túto svoju devízu nahradil svoju najväčšou prednosťou – invenčnosťou pri úpravách a aranžovaní.
Spôsob, akým dokáže prerozdeliť jednoduchú no krásnu melódiu medzi jednotlivé nástroje, počítajúc aj ľudské hlasy, je unikátny. Poslucháč pri tom cíti, že toto nie je tradičná hudba, world music ani vážna hudba, pretože aj keď zo všetkého berie nejaké vplyvy, výsledok je jedinečný a originálny. Možno tá originalita pramení z toho, že Hodian začal pracovať s tradičnými inštrumentmi bez toho, aby ich predtým naživo počul.
Síce sa ukázalo, že nemá najvirtuóznejšiu techniku hrania, no túto svoju devízu nahradzuje svojou najväčšou prednosťou – invenčnosťou pri úpravách a aranžovaní. Spôsob, akým dokáže prerozdeliť jednoduchú no krásnu melódiu medzi jednotlivé nástroje, počítajúc aj ľudské hlasy, je unikátny. Poslucháč pri tom cíti, že toto nie je tradičná hudba, world music ani vážna hudba, pretože zo všetkého berie nejaké vplyvy, aby výsledok je jedinečný a originálny. Možno tá originalita pramení z toho, že Hodian začal pracovať s tradičnými inštrumentmi bez toho, aby ich predtým naživo počul.
V pražskom Rudolfíne vystúpil súbor v komornej zostave, pričom funguje aj ako orchester rozšírený o sláčikovú sekciu. Tutti pasáže tak boli robené prostredníctvom väčšej dynamiky, v ktorej medzi sebou našli súznenie klavír, hlasy dvoch sopranistiek Hasmik Baghdasaryan, Tatevik Movsesyan a altistky Arpine Ter-Petrosyan a tradičné arménske hudobné nástroje ako píšťalový nástroj duduk v interpretácii Emmanuela Hovhannisyana, citarový inštrument oud v podaní Arama Nikoghosyana, ktorých doplnil virtuózny hráč na nástroj dhol Tigrana Hovhannisyana.
Na koncerte sa stretla početná arménska komunita žijúca v Prahe a okolí. Malá koncertná sála Rudolfína, kde panujú prísnejšie pravidlá koncertoch vážnej hudby, zažila menej disciplinované za to spontánnejšie a temperamentné publikum. Taká je aj arménska hudba, ktorá má plno zvyklostí a pravidiel, ktoré keď sú porušované, tak z toho vznikne ešte o to jedinečnejší a neopakovanejší zážitok.
autor: Daniel Hevier ml.; autor fotografie: Martin Kiss; interpret: The Naghash Ensemble; 27.01.2020; Rudolfínum, Praha