Švédski velikáni Opeth opäť rozčerili stojaté vody metalovej hudby svojím najnovším počinom nazvaným Pale Communion. Ikona progresívneho metalu bola založená roku 1990 v „Benátkach severu“. Zoskupenie okolo vokalistu, textára a gitaristu v jednej osobe Mikaela Åckerfeldta tvoriaceho pomyselné jadro Opeth sa zo štokholmského metalového podzemia prepracovala až medzi elitu súčasného škandinávskeho metalu.
V priebehu svojej 24 ročnej existencie si Opeth prešli nielen početnými personálnymi turbulenciami (Mikael Åckerfeldt je jediným pôvodným členom!), ale takisto i zmenou svojho (sub)žánru. Na začiatku kariéry sa kovaní severania z Opeth prezentovali klasickým death metalom škandinávskeho strihu obohateného o melodické prvky. Neskôr sa ich tvorba vyprofilovala na špecifickú podobu death metalu s početnými prvkami bluesového a klasického rocku, jazzu a folklórnych (prevažne akustických) a doom metalových prvkov. Pre kolorit atypickej tvorby Opeth sú typické dlhé skladby nezriedka presahujúce dĺžku 6 minút, časté striedanie tempa ako i striedanie vokálu- od ponurého murmuru, cez hutný growling až po čistý hlas.
Opeth – Cusp of Eternity
Najnovší kúsok Opeth hrdo kráča v stopách svojho predchodcu príznačne nazvaného Heritage. V porovnaní s už zmieneným albumom Heritage však aktuálny album pôsobí výrazne kompaktnejšie, ucelenejšie a v neposlednom rade i vyváženejšie. Pale Communion sa nesie v duchu umne namiešanej fúzie progresívneho metalu s prvkami jazz-rocku a jemných vplyvov psychadelickej hudby 70. rokov . Pale Communion je však v mnoho odlišný od predošlých nahrávok Opeth. Základnými rozdielmi sú absencia akéhokoľvek náznaku growlingu, až nemetalovo znejúce bicie s perkusiami a špecifický koncept celej nahrávky. Nový album pozostávajúci z 8 skladieb s celkovou dĺžkou 55:40 je ukážkovým príkladom albumu, ktorý si poslucháča podmaní hneď na prvé počutie. Navzdory tejto skutočnosti si jeho pochopenie vyžaduje viacero vypočutí. Mnohovrstevná štruktúra zvuku odzrkadľujúca celú paletu najrôznejších odtieňov emócií a atmosféry si poslucháča nepochybne získa. Pale Communion rozhodne nie je album na jedno vypočutie a nepatrí ani medzi nahrávky, ktoré si pustíte len pre doplnenie zvukovej kulisy k Vášmu programu. Vzhľadom na kvalitu nahrávky by to bol to priam barbarský čin. Albumu musíte venovať svoju plnú pozornosť, inak k Vám neprehovorí.
Opeth – Faith in Others
http://www.youtube.com/watch?v=f2Zbuh6nWGs
Osem skladieb nesúcich sa prevažne v strednom tempe je priam stvorených na počúvanie pri daždivých dňoch plných melanchólie či prechádzke jesennou krajinou. Napriek skutočnosti, že Pale Communion vychádza pod oficiálnou žánrovou hlavičkou progresívneho metalu prísne formálne vzaté: rýdzo metalové prvky budete hľadať márne. Štruktúra nahrávky je príkladne vyrovnaná a ani chvíľu nenudí. Žiadne prvoplánové melódie, ale dôkladne prepracovaná rytmika podfarbená až virtuóznym inštrumentálnym výkonom všetkých zúčastnených Hoci je Pale Communion príkladne vyrovnaný album, z osmice skladieb predsa mierne vytŕča najdlhšia skladba Moon Above, Sun Below svojou uvoľnenosťou umocnenou podarenými hammondami Joakima Svalberga pre ktorého to bol vôbec prvý nahraný album s Opeth.
Opeth – Moon Above, Sun Below
http://www.youtube.com/watch?v=ArTcZp_ZHf4
Príjemnou atmosférou táboráka srší skladba River. Takmer dokonalým zavŕšením celého albumu je skladba Faith in Others. Skladba akoby rozčlenená na niekoľko celkov pritom však pôsobiaca veľmi ucelene. Cítiť v nej jemnú inšpiráciu známou Gloomy Sunday. 22 členný orchester, ktorý sa zúčastnil nahrávania Pale Communion je už len povestnou čerešničkou na torte.
| autor: V. Homola