Dirtmusic – túto nesmierne zaujímavú a pútavú skupinu založili traja veteráni nezávislej scény. Fascinácia africkou kultúrou ich zaviedla až do kolísky civilizácie. Vďaka spojení s tamojšími hudobníkmi tu máme jednu z najsilnejších nahrávok roka v oblasti world music.
Chrisa Eckmana si budú mnohí pamätať ešte z účinkovania v kultovej kapele The Walkabouts, ktorá spolu profilovala seatlleské indie vydavateľstvo Sub Pop. Už vtedy jeho gitarový prejav (inšpirovaný country a gospelom) kontrastoval k špinavému grungu prezentovanom v tomto labeli. Naproti tomu Hugo Race patril k najvýraznejším postavám melbournského undergroundu, keď istý čas bol súčasťou formácie Nick Cave & The Bad Seeds.Tretím do tejto pozoruhodnej partie je vyhľadávaný koncertný hráč Chris Brokaw.
Analógia názvu Dirtmusic spočíva v tragickej postave moderného austrálskeho diela Luther Fox od Tim Wintona. Podobne ako hlavný hrdina tejto prózy sa snažia páni muzikanti „v úžase prázdnoty, ktorá oslobodzuje predstavivosť a straší duše“ nájsť poznanie nášho sveta. A hudobný žáner world music je pre nich oslobodením od lacného popu, do ktorého splynula aj alternatíva. V roku 2010 zaviedli Eckamanove nomádske skúsenosti kapelu až do ďalekého afrického štátu Mal
O dva roky neskôr sem opäť zavítali, aby nahrali rovno dva albumy naraz. Hudba, ktorá vznikla na mieste je ovplyvnená neistou atmosférou krvavých nepokojov, ktoré vtedy v hlavnej metropole Bamako prebiehali. No ešte väčší vplyv na rukopis dosky Lion City majú tamojší muzikanti.
Na nahrávke sa podieľali členovia legendárnej tuareskej kapely Tamikrest – Ousmane Ag Mossa (gitara), Cheikh Ag Tiglio (basová gitara) a Aghaly Ag Mohamedine (bicie nástroje). Svojim interpretačným umením prispela aj formácia Super 11, hip hopový guru MC Jazz, ako aj mladá senegalská speváčka Ibrahima Diouf. Skladby z albumu Lion City sú plným vyvrcholením fúzie západnej a africkej hudby, ktorá ešte na predchádzajúcich počinoch nebola dotiahnutá do úplneho konca.
Hlavným architektom kompozícii je Chris Eckman a jeho melancholické nápady dopĺňa mestská estetika Chris Brokawa. Skladby sa točia okolo basového ostináta, ktoré na seba nabaľuje harmóniu. Psychadelická a world music rovina splýva do seba a tiahne sa celým albumom. Občas je ešte možné počuť pozostatky Walkabouts, ale už naozaj v mäkšom priznaní. V piesni Clouds are Cover zase možno počuť inšpiráciu spomínaných The Bad Seeds, no Dirtmusic gradujú formu v jednom tempe.
Každý jeden nástroj tu zohráva dôležitú úlohu a výsledkom je hypnotický súzvuk s výraznými rituálnymi rytmami. Všimli si to aj renomovaní kritici, ktorí tento album radia medzi vrchol spolupráce medzi africkými a západnými hudobníkmi.