Balkánska dychovka je na Slovensku nesmierne populárna. Ale niet sa čomu čudovať, veď temperament rumunských, bulharských, moldavských či srbských hudobníkov láka k nezabudnuteľnej zábave. A všetko sa v našom regióne ešte viac prehĺbilo po preslávení filmov Emila Kusturicu.
Koncert primáša balkánskej dychovky Gorana Bregovića je vždy udalosťou, ktorá si pravidelne nachádza svoje publikum. Tento krát však čosi zaškrípalo v interakcii medzi muzikantmi a divákmi. O pripravenie pôdy „bregovićovcom“ sa postarala Malalata Soundsystem, ktorí vedia vždy na festivale spraviť dobrú náladu, teraz sa však ich úloha scvrkla iba na formu uvádzačov.
Malalata Soundsystem – teaser
Bregovićovci si lemovali cestu nie cez bočný vchod, ale priamo medzi ľuďmi, kde zahrali aj úvodné takty. Hrať medzi poslucháčmi je povinnou jazdou každej dychovky. Tým sa vytvára tesný kontakt, ten sa však prerušil, ako náhle vyšli hudobníci na pódium. Ani muzikantov nebaví hrať pred strnulým obecenstvom, predsa len slovenskému publiku chýba temperament a prirodzený rytmus, ktorý tak dominuje napríklad u rumunských poslucháčov. U nás koncert vôbec nepôsobil ako spontánna veselka, ale ako atrakcia, na ktorú sa prišli ľudia pozrieť, než zabaviť.
Goran Bregović & Funeral Band – Gas Gas Live Wroclaw 2013
Keďže sú Goran Bregović a jeho sprievodná skupina Funeral Band profesionáli, odohrali slušné vystúpenie, v ktorom ale zimomriavky ani tanečný pot nenaskočili. Kapelník Goran sedel po celý čas na stoličke, odkiaľ dohliadal na svojich spoluhráčov. Z nich najviac vytŕčal vokalista Mulharem Redzepi, ktorý aj rytmicky sprevádzal skladby tradičným bubnom goc. Mulharenove precítené cigánske frázovanie vytvorilo pekný kontrast k Bregovićovmu chrapľavému spevu. Tieto dvojhlasy boli miestami zdvojené ženskými vokálnymi partami Ludmily Trajkovej a Daniely Aleksandrovovej, len škoda, že obe speváčky nepredviedli povestné balkánske štvrťtónové rozpätie. Dychová sekcia hrala viac menej jednotvárne, ale zato rázne a precízne.
Goran Bregović & Funeral Band – live Praha 2015
Príliš dlhá minutáž bez agogickej obmeny a monotónny charakter piesní boli zodpovedné za slabšiu prvú časť koncertu. Takto skúsení hudobníci, ktorí majú za sebou aj celý rad menších akcií, kde neustále musia meniť tempo hry, podľa toho čo si ľudia želajú, mali pružnejšie reagovať na vzniknutú situáciu a obmeniť rýchlo dramaturgiu. Nestalo sa tak, a až záverečné hity ako Kalashnikov či Bella Ciao prebudili spiacu NTC Aegon Arénu. Dúfame, že poslucháči ani samotný Goran na Bratislavu nezanevrie a na budúce sa stretneme za priaznivejších okolností.