Rebekka Karijord a Jon Ekstrand, dvaja hudobníci s rozličným profilom, sa spolupodieľali na vytvorení hudobnej zložky. Aspoň tak sa to uvádza na obale albumu. Značnú časť soundtracku však tvorí ešte jedna osoba.
Aký je celkový dojem z nahrávky? Tak ako snímka vznikla prevažne vo švédskej produkcii, tak sa aj soundtrack sústredil na tamojšiu muzikalitu a je nutné podotknúť, že zo zvuku je okamžite cítiť škandinávsku, respektíve švédsku folklórnu tradíciu. Soundtrack má svojský charakter, pretože hoci sa jeho názov viaže na hlavnú postavu príbehu, hudobná stratégia sa odlišuje od toho, čo poslucháč očakáva, zvlášť na základe toho, čo uvidí vo filme.
Pre spresnenie, tento album nedisponuje zvratmi, nestriedajú sa tu ani veselé a smutné momenty. Ako to už pri severských soundtrackoch býva, najväčšiu zásluhu na zvuku zohrávajú sláčiky, konkrétne sláčikové okteto. Sólová čelistka Linnea Olsson stmeľuje všetky hudobné zložky dovedna. Jej pochmúrne, znepokojivé, miestami provokatívne violončelové intervencie fungujú ako naratívny prostriedok, ktorý narúša harmonickú kompozíciu náhlymi vzruchmi. Soundtrack totiž v prvom rade funguje ako médium vyjadrujúce naliehavosť situácie, ktorá je predmetom školských štrajkov.
Kritika ľudského svedomia
Z oficiálnych vyhlásení skladateľov, Rebekky Karijord a Jona Ekstranda, bolo zámerom rozčleniť soundtrack na tri samostatné celky, ktoré by dokázali podporiť jednak výpravu Grety, správanie verejnosti a ďalej vnášať do narácie všeobecnú neistotu, či nepredvídateľnosť vývoja situácie. Treba povedať, že vo vyjadrení takýchto emócií sa hudobníci realizovali dokonalo.
Karijord študovala na kráľovskom inštitúte dramatických umení, Ekstrand zas vyštudoval filmovú tvorbu. Počas ich kariéry sa obidvaja ocitli na viacerých pozíciách v rámci filmového štábu, počnúc herectvom a končiac zvukovými efektmi. Kým Rebekka Karijord dodáva soundtracku klasickejšiu rovinu a na vyjadrenie využíva jednak piano a jednak spevácky zbor, Ekstrand prináša elektronické mikrokompozície, ktoré nepôsobia cudzo ani rušivo.
Na soundtracku sa vyskytujú neraz také pasáže, kde je snaha o definovanie narácie natoľko striktná, až sa aj variácie a repetície navlas podobajú jedna druhej. Takých miest síce nie je veľa, no fakt, že sa v rámci soundtracku objavujú tracky s totožným pomenovaním a odlišnou dĺžkou, potvrdzuje, že možnosti filmovej dramaturgie sú odlišné v porovnaní s možnosťami tej hudobnej. Za pravdu však možno dať Rebekke Karijord, ktorá bola o účinkovaní sólistky Linney Olsson – tretej významnej osoby, ktorá tvorí soundtrack – presvedčená od začiatku. Kvílenie čela sa v sprievode oktetových legát nielen dostáva do rušivých intervencií, ale takisto konverguje, zvlášť v takých scénach a momentoch, ktoré vyobrazujú akcie vedúce k spoločenskému prospechu (Katowice).
Už spomínaná repetícia je najzreteľnejšia medzi skladbami „First Friday“, ďalej „Fridays for Future“ a „Fridays for Future – alternate version“, pričom skladatelia zvolili natoľko rovnaký princíp, že rozlíšiť rozdiel medzi týmito tromi stopami, si žiada viacnásobné vypočutie. Tak možno odhaliť odlišnú rytmiku melódií, kde „First Friday“ nadobúda rýchlejší spád a má viac arpeggiových pasáží, zatiaľ čo „Fridays for Future“ je prerušované kratšími prostrednými sekciami, symbolizujúcimi narastajúci počet aktivistov, pridávajúcich sa k hnutiu. Rytmicky členitá stopa s príznačným pomenovaním Grief je spomedzi všetkých skladieb na soundtracku emotívne najsilnejšou.
Soundtrack I am Greta plnohodnotne funguje aj mimo filmu; dokáže rovnako vzbudiť emócie a podnietiť poslucháča k reflektovaniu diania, azda ešte väčšmi, než pri sledovaní snímky. Takto sa totiž dostáva do ľudského povedomia i svedomia o niečo hlbšie a nepitve sa pritom len v spoločenskej zodpovednosti, ale aj v ďalších vrstvách ega.
Záverečná, alternatívna verzia Fridays for Future sa javí nepopierateľné echo našich vlastných myšlienok a tak sa možno domnievať, že bolo napokon aj v takejto verzii zaradené, avšak skôr ako aktivizujúci prvok – vedúci od pasívneho počúvania smerom k vyvinutiu snahy o zmenu vlastného správania. Hrdelný ženský vokál, ktorý postupne prehlušuje mohutnosť akcelerujúcej melódie, dodáva soundtracku aspekt psychologickej sondy a napomáha tak pochopiť motívy hlavnej hrdinky.
