Na konci októbra vydali Sigur Rós symfonický, live, album s názvom referujúcim na severskú mytologickú tradíciu. Tento fakt je dôležitý, pretože to, čo od albumu očakávať, sa dá vyčítať už z pohľadu naň.
V posledných rokoch sa zvuk formácie zmenil. Z post rockových aranžmánov prešli Sigur Rós do trúfalejších experimentov, agresívnejšieho spevu a ťažšie identifikovateľného rozpoloženia. Stali sa konceptualistami sústredenými skôr na prirodzenosť zvuku a hľadali možnosti, ako ho hudobnými postupmi dekonštruovať, či rozložiť.
Pri Route One (2018) boli tieto pokusy rozporuplné a arytmia, ktorá presahovala stopami na albume, posúvala album skôr do zvukovej inštalácie či trúfalých performance. Treba povedať, že od čias Hoppípolly z albumu Takk… (2005), sa toho zmenilo veľa. Preto Sigur Rós s vydaním symfonicky pestrého albumu Odin´s Raven Magic urobili poriadne ústretový krok bližšie k publiku. Na scéne sa objavuje aj Kjartan Sveinsson. Jeho prítomnosť sa však dá odôvodniť jednoducho; to, čo sa na Odin´s Raven Magic dostalo, je zostavené zo starších materiálov skupiny, doposiaľ nevyužitých a nevydaných, približne z obdobia medzi rokmi 2002 – 2004.
Bolo by to epické bez Jónsiho falsetta?
Úvodná overtúra skladby Prologue stavia na stanovenej téme a zasadzuje tému albumu do zvukového prevedenia. Hovoriť však o tom, že by bol tento počin mystický či smutný, by bolo nepremyslené. Komplikovaná klasická štruktúra albumu sa tu a tam vymyká z normálu a smerom k druhej polovici nadobúda čoraz viac post-rockové vyznenie.
No Sigur Rós si pri nahrávaní materiálov vybrali len tých najlepších hudobníkov a hudobné telesá z Islandu, čo potvrdzujú aj mená pravidelne sa opakujúce v zozname účinkujúcich hostí: Hilmar Örn Hilmarsson spolu so Steindórom Andersenom (prítomným od druhej stopy Alföður Orkar), ako aj María Huld Markan Sigfúsdóttir (od tretej stopy Dvergmál).
Práve tretia stopa Dvergmál obracia prvotné dojmy z albumu. Kontrast medzi vysokými tónmi litofónu, respektíve unikátnej, niekoľko metrov dlhej steinharppy, sa motivicky pohráva s malosťou jedinca zaradeného a vedeného čímsi väčším, než je on sám. Upbeatové tempo však navodzuje energiu Glósoli (2005). Sila tejto kompozície ďalej spočíva v tom, že poslucháč má aj po rokoch dojem, že Sigur Rós sú stále v rovnakej forme a hrajú tak, ako hrali vždy.
Po tom, čo sa však vďaka Dvergmál uvoľní pretlak energie a napätia, album naberá odtieň epickej výpravnej ságy. Občasné glitchové intervencie pôsobia funkčne, premosťujú zo symfonickej zložky k vokálnym sólam Jónsiho. Od druhej polovice, zahájenej interlúdiom, sa žiaľ stopy menia skôr na variácie a treba čakať až do druhej tretiny záverečnej Dagrenning, ktorá adkvátne uzaviera celú hudobnú ságu kolosálnym chorálom, nahusto zlepenými inštrumentálnymi časťami a zanikajúcimi sopránmi, ktoré v tak hustej hudobnej štruktúre ešte väčšmi mohutnejú.
Vypočuť si Odin´s Raven Magic znamená, že budete mať nutkanie prejsť si staršiu diskografiu Sigur Rós. Po progresívnych, polhodinových ambientoch tu totižto niet ani jednej stopy.
