Už sa slovenskému publiku zdalo, že vidieť naživo legendu filmovej hudby bude patriť do kategórie nesplniteľných zážitkov, ale nakoniec to do tretice vyšlo. A tí, ktorí sa obrnili dávkou trpezlivosti, nevrátili lístok za peniaze, majú teraz zážitok na celý život. Vidieť Ennio Morriconeho dirigovať veľký orchester bolo totiž neopakovateľné.
Ennio Morricone sa už počas svojho života zaradil k velikánom talianskej hudobno – filmovej tradície ako bol Nino Rota, Giovanni Fusco či Giuseppe Becce. Morriconeho hudobné témy boli rovnako výnimočné, ako snímky ku ktorým komponoval. Filmoví režiséri si jeho prácu nevedeli vynachváliť a často ho vybrali s tým zámerom, aby povýšil ich diela na symfonické blaho. Na Slovensku sa maestro predstavil vôbec po prvý krát a to v rámci memoárového a možno aj rozlúčkového turné pod názvom My Life in Music.
Ennio Morricone – My Life in Music World Tour
Koncert sa odohral na zimnom štadióne Slovnaft arény, ktorého akustika je skôr prispôsobená pre veľké rockové šou, než na plné symfonické vyznenie. Vidieť Morriconeho v koncertnej sále Slovenskej Filharmónie by bolo nádherné, ale pre naše finančné možnosti nesplniteľné. Nakoniec však chlad zo zakrytej zimnej plochy neprenikol do pocitov milovníkov tvorby Ennio Morriconeho a koncert už teraz patrí k tomu najlepšiemu, čo sme mohli tento rok vidieť a počuť. Nepríjemné problémy s chrbticou, ťažká operácia a následný zápal, by pre mnohých dirigentov znamenalo odloženie dirigentskej paličky, ale Morricone nemôže zostať bez hudobnej interakcie. Je neuveriteľný profesionál, ktorý síce naplno prejaví svoj taliansky temperament, ale zároveň budí rešpekt, úctu a pochopenie. Už ako dieťa zbožňoval kompozície Carla Maria von Webera a to predovšetkým jeho zborové časti, z nich dodnes ťaží vo svojich monumentálnych záveroch.
Ennio Morricone – The Ecstasy of Gold live London 2015
A práve v Bratislave patrili tieto jeho charakteristické motivické práce k tomu najlepšiemu, čo mohol ponúknuť. Tá schéma sa často krát zopakovala, na začiatku nalíčil Morricone za dirigentskou taktovkou pokojný melodický motív, aby ho od dirigoval až ku gradióznemu plnému zvuku Českého národného symfonického orchestra, ktorého podporil spevácky zbor Kodaly a hosťujúca sólistka Susanna Rigacci. Tá veľmi dôstojne a presvedčivo zaspievala legendárne vokálne party v pôvodnej interpretácii stále žijúcej speváčky Eddy Dell´Orso. S orchestrom pracoval Morricone striktne, ale presvedčivo. V tomto mu dodnes pomáha jeho štúdium trúbky, keď sa neskôr ako pomerne mladý hudobník dostal do prestížneho rímskeho orchestra. Tam sa naučil zžiť so spoluhráčmi a zistil, že každý jeden hudobník má mať svoje miesto, nemal by vytŕčať, ale súznieť. A to sa snaží dodržať aj pri komponovaní, každá jedna nota je pre neho dôležitá, v čom je markantne cítiť inšpiráciu u Ludwiga van Beethovena. To je však princíp mnohých hudobných géniov, tá predzvesť, že nič nie je navyše a všetko má svoje stabilné miesto. V Morriconeho kompozíciach je veľmi dobre počuť tradíciu cantabile, ale aj odraz talianskej populárnej hudby. S tým dolce však Morricone narába expresívne a dramaticky. Bratislavskému publiku predstavil maestro svoje najslávnejšie kúsky, ktoré prezentovali mnohé jeho obdobia. Skladateľ v rozhovoroch spomína, že najlepšie sa mu komponovalo, keď si mohol vybudovať s režisérmi dlhoročný vzťah a kontinuálne tak s nimi pracovať. Tak ako to bolo pri kooperácii so Sergio Leonem či Giuseppe Tornatoreom. Práve v týchto snímkoch vznikli najslávnejšie skladateľove témy a gro z nich odznelo aj v Bratislave. Škoda, že skladateľ nezaradil aj kompozície z kriminálneho opusu La Piovra (u nás známeho ako Chobotnica), ktorý bol v našich končinách dosť obľúbený. No jeho absenciu zase suploval podobný motív z francúzskeho filmu Le Professionnel.
Ennio Morricone – The Good, the Bad and the Ugly live Bratislava 2015
Samotný Morricone pôsobil počas koncertu ustáleným dojmom, no na konci už bol veľmi unavený. Napriek tomu si uvedomil emocionálnu silu, ktorá sálala z publika a preto prišiel v rámci prídavku až štyri krát na pódium a dal zahrať krátke fragmenty, už zo znejúcich skladieb tohto večera. Bola za tým jeho elegancia a vďačnosť, ktorou obdaroval návštevníkov. Už dnes môžeme povedať, že koncert Ennio Morriconeho patril k predčasným vrcholom hudobného roka 2015. Jeho veľkovýpravnosť bola v poriadku, keďže oproti nablýskanej šou Kate Perry, ktorá sa predstavila pred pár dňami v Bratislave, mala skutočne čo povedať. Hudba sa totiž u Morriconeho neschováva za nablýskanú maškarádu.
