Debutový album OJV od kapely Orchester Jeana Valjeana ani zďaleka nie je debutový. Piesne na albume sú zocelené desiatkami koncertov. A rokov. Veď kapela funguje od roku 2006. Prvý nosič bol teda v prípade OJV už len akousi povinnosťou.
Hereckú kapelu Orchester Jeana Valjeana tvorilo počas štrnástich rokov existencie množstvo ľudí, no nakoniec sa ustálila zostava Daniel Fischer, Daniel Žulčák, Lukáš Dóza, Vojtech Geleta a Juraj Varga. Prví traja menovaní sú spolužiaci z VŠMU v Bratislave a druhí dvaja menovaní sú zase profesionálni hudobníci. Skupina sa teda oficiálne môže nazývať orchestrom – vraj spĺňa všetky atribúty.
OJV najviac definuje žánrová rôznorodosť a nadhľad. Skladby sa po hudobnej stránke vôbec nepodobajú, veď za štrnásť rokov si určite prešli množstvom fáz, v ktorých skúšali a hľadali ten správny zvuk. Textová zložka vôbec neobsahuje žiadne spoločenské témy, ani osobné či generačné výpovede. OJV prináša svieži album plný zvládnutého remesla, vtipu a hravosti.
Rád by som ešte vyzdvihol celkový vizuál OJV, ktorý až nemiestne vystihuje o čom a aké OJV je. Ten má na svedomí Andrej Čanecký, ktorý svoju zručnosť ukázal už v roku 2015 na debutovom albume kapely Dornkappel: Introvert/Extrovert.
Sprievodnou skladbou a prvotným avízom k albumu bol azda najoriginálnejší lovesong na slovenskej hudobnej scéne. Pieseň Donďa dostala aj dobový klip, vďaka čomu hudobná zložka ako zo sedemdesiatych ešte viac vynikla. Vyzdvihovanie nedostatkov na partnerke poskytlo priestor pre humor a zároveň aj pre nezvyčajný prejav lásky. Škoda, že podobný kľúč si tvorcovia zvolili aj pri piesni Jedna.
OJV okrem vlastnej tvorby skladajú aj do divadelných inscenácií. A ak si správne pamätám predstavenie Vysoká škola diváckeho umenia zo SND, tak skladba Herci Vidia, ktorá slúži ako edukačný prostriedok pre nevychovaných divákov pochádza práve zo spomínaného predstavenia. Ďalší dôkaz o tom, že pesničky na albume nie sú žiadnymi novinkami, ale zrelými hudobnými stopami.
V OJV majú radi slovné hračky. Príkladom je viacero textov na albume – či už je to Milý Jonáš, čo nápadne a zámerne foneticky pripomína české slovo milionář, alebo je to samotné motto kapely: OJéVé vás OJéVé. Humor je prítomný počas celého trvania albumu. Už od prvého styku s ním (úvodná skladba Tuc Tac) poslucháči zistia o čo ide a čo sa najbližších 47 minút bude diať. Osobne veľmi oceňujem “návrat v čase” v podobe bonusovej skladby, ktorou je remix. Trend minulého desaťročia, ktorý záhadným spôsobom zo súčasných hudobných nosičov zmizol.
Debutový album, ktorý je debutový len preto, že je prvý, vôbec nie je debutový. Ak mi rozumiete… V tomto ma OJV neojeve!