Album Morena od dvojice Morena vznikol na základe divadelného predstavenia Morena – autorskej inscenácie, ktorá prináša malú sondu do vnútorného sveta ženy na prelome tridsiatky. Inak tomu nie je ani na debutovom nosiči Andrey Bučko a Dominiky Kavaschovej.
Divadelné predstavenie malo premiéru v roku 2018, kedy na doskách, ktoré znamenajú svet, prvýkrát zaznela väčšina piesní z albumu. Rozhodnutie zvečniť piesne ich nahraním bol dobre zvolený krok. Jednotlivé skladby totiž majú čo ponúknuť aj mimo javiska. Mohlo by sa zdať, že na albume budú piesne vytrhnuté z kontextu, veď v predstavení majú svoj význam. Avšak opak je pravdou. Morena je plnohodnotný hudobný nosič, na ktorom si to svoje nájdu všetci.
Kruh sa otvára svojskou prerábkou notoricky známej ľudovej piesne Jedna druhej riekla, ktorá je po dôkladnej hudobnej aj textovej revízii. Autorky v piesni ukazujú, že majú zmysel pre humor a nadhľad. Po ľudovke nasleduje skladba Púpava, ktorá je dynamickým opakom k prvej skladbe. Vo výsledku je Morena veľmi precízne usporiadaná.
Prvá skladba z albumu, ktorou dvojica oznámila prichádzajúci debut, Neviditeľná žena, zožala úspech a k dnešnému dňu má klip k piesni vyše milióna videní. Audiovizuálna stránka albumu stojí taktiež za povšimnutie. Jednotlivé videoklipy k piesňam majú rovnaký rukopis (jednofarebné, tzv. one-take videá), čo zapadá do celkového umeleckého konceptu albumu.
Texty k piesňam napísala Dominika Kavaschová a hudbu zložila Andrea Bučko, vďaka čomu sú tieto dve zložky vyvážené. Do štúdia im prišli na pomoc aj Ema Kakarová a huslistka Barbora Botošová. No na albume je paradoxne viac neviditeľných mužov (Martin Valihora, Juraj Varga, Marko Kukobata, Pavol Bereza a Daniel Žulčák, ktorý by mal za svoju “ústnu basgitaru” dostať minimálne jednu cenu).
Vo výsledku je Morena veľmi kvalitným albumom s ojedinelým zvukom. Verím, že táto Morena sa nebude upaľovať.
Skladba Kruhy na vode je však z úplne iného pera. Zhudobnená báseň od Maši Halamovej je jednou z tých silnejších z nosiča. Spolu so skladbou Boľavá tvoria vrchol albumu, po hudobnej, interpretačnej aj textovej stránke. Pesničky sa celý čas citlivo striedajú a presne vystihuju chvíle, kedy treba zmenu. Nie je to však obyčajné striedanie tempa, či skladby na základe témy. Ide o výmenu vtipného s krehkým či melancholického s recesným. V tomto ohľade je škoda, že album netrvá dlhšie. Nuž, nebolo nám súdené.
Kruh sa uzaviera. Záverečná pieseň Jabĺčko je druhou a poslednou ľudovou piesňou na albume. Divadelné duše nezapreli svoje korene a oblúk napchali aj do nosiča…
