Slovenská world music skupina Družina oslavuje tento rok pätnáste výročie. Momentálne hudobníci veľmi usilovne pracujú na skladbách k novému albumu. Pri tejto príležitosti si však našli čas aj na rozhovor pre náš magazín. Na naše otázky odpovedal basgitarista Aty Béreš. Porozprával nám o aktivitách kapely, ale aj o zvláštnostiach ľudovej skladby a ako na ňu reagujú v zahraničí.
Pri príležitosti 15. výročia chystáte nový album. Jeho predzvesťou je singel Svieže rána, ktorý sa stal súčasťou reklamnej kampane pre jeden veľký potravinový reťazec.
Dlho ste váhali prepožičať svoju hudbu a de facto aj tvár do reklamy?
“Čo sa váhania či premýšľania týka, nebolo to ťažké. Na ponuku reťazca, ktorý vašu pieseň a teda aj skupinu dostane do médií v takom rozsahu, ako sa to stalo nám, sa neodpovedá záporne.
My sme vďační za túto príležitosť, zároveň si však myslím, že skomponovať a nahrať reklamnú pieseň neznamená prepožičanie tváre, keďže v reklame nevystupujeme.“
Čo vás, okrem finančnej motivácie, presvedčilo ísť do tohto projektu?
“Presvedčila nás jednoznačne téma kampane. Ide o podporu predaja výrobkov od Slovenských výrobcov, teda podpora Slovenských farmárov a firiem, čo tu doteraz chýbalo.“
Ľudová pieseň bola u nás dlhé roky zdeformovaná a to znamenalo, že mladí ľudia k nej pristupovali s dešpektom. Ale zdá sa, že sa časy sa menia, cítite to aj vy?
“Ľudová pieseň mala našťastie svojich poslucháčov a fanúšikov v minulosti aj teraz. Čo bolo, bolo, nedá sa to generalizovať. Aj v dobách minulých sa hrala dobrá „ľudovka“ a aj tá zlá. Mladí ľudia si ťažko budú hľadať cestu k svojej kultúrnej minulosti, ak k tomu neprispejú rodičia a škola, ktorú navštevujú. To, čo počúvame z médií, hlavne komerčných,
je často strašný hudobný odpad, čo deformuje vkus poslucháča. Potom sa nemôžeme diviť, že mladý človek sa o svoju kultúrnu minulosť ani neobtrie.“
Do svojho repertoára nechcete pridávať notoricky známe ľudové piesne, ale poctivo vyberáte z archívov vhodné skladby na interpretáciu. Máte niekedy problém s autorskými právami, alebo sú tieto skladby už voľne k dispozícii?
“Ľudová pieseň nemá známeho autora, preto autorské práva nevlastní nikto. Jediné, na čo existuje autorské právo je spracovanie, aranžmány ľudovej piesne. Keďže pri výbere skladieb sa snažíme vyberať viac menej neznáme skladby, máme to o to ľahšie, že nemusíme pátrať či je skladba spracovaná a či sa náhodou naše spracovanie nepodobá na to predošlé od iného autora.“
Tvorí kostru repertoáru aj na novom CD stredné Slovensko, z ktorého väčšina členov pochádza?
“Nové cd, ktoré máme v pláne vypustiť do sveta na jeseň, sa snažíme zložiť z ľudových piesní z celého Slovenska. Tento krát však kladieme dôraz hlavne na autorské skladby, ktoré síce sú ovplyvnené ľudovou piesňou, ale sú čisto autorské z nášho „pera“. Ako však už prvý singel dokazuje, vydávame sa správnou cestou. Singel Svieže rána má veľký úspech, čo si vážime a teší nás to.“
Kapela Družina je zložená z priaznivcov rôznorodej hudby (jazz, rock či folklór). Ako to vplýva na koncipovanie skladieb a vôbec na vytvorenie svojbytného štýlu?
“Celkový prejav Družiny je výsledkom dlhoročnej spolupráce práve tak odlišných muzikantov, rockerov, folkloristov a jazzmanov. Pri príprave nových skladieb má každý priestor prejaviť sa a tým priniesť svoj vplyv. Nikto nemá obmedzenia, každý si môže spracovať svoj part po svojom. Vplyv každého člena je nesmierne dôležitý, lebo práve tá rôznorodosť muzikantov a ich hudobného cítenia robí Družinu Družinou.“
Po desiatich rokoch odišla z vašej skupiny Danka Ferienčíková, aby sa mohla venovať svojim materským povinnostiam. Nahradila ju Petra Humeňanská, vyberali ste teda speváčku podľa témbru a výšky, aby už vami produkované skladby sedeli aj intonačne? Alebo ste ich transponovali?
“Už som to v niektorom rozhovore spomenul, Peťa nás spolu so speváčkou Miťou očarila svojim prejavom a energiou, ktorá z nej ide. Veľa krát som ju videl na vystúpeniach a takmer vždy som si povedal, že by sa hodila do Družiny. Keď Danka odišla na materskú dovolenku, nebolo o čom premýšľať. Zohnal som si na Petru číslo, zavolal jej a bolo to vybavené. Nebolo treba nič zázračné urobiť, nič sa neprispôsobovalo. Peťa sa naučila naše piesne tak ako sú na cd a hneď na prvom koncerte ich zaspievala, ako keby s nami spievala roky.“
Je Petra novým členom, alebo iba náhradou za Danku, ktorá by sa mala ku kapele znovu vrátiť?
“Peťa je stálym a dôležitým členom skupiny Družina už tretí rok a verím, že ešte dlho ostane.“
Vaše staršie skladby sa umiestnili v prestížnom rebríčku World Music Charts Europe, čo vám otvorilo dvere do sveta a získali ste mnoho pozvánok na rôzne prestížne festivaly. Ako si na to spomínate?
“Bolo to skvelé obdobie, ale čas ide ďalej. Úspechov je stále dosť a práce nad hlavu. Preto sa netreba zaseknúť v minulosti, ale pracovať na tom, aby sa nám darilo prinášať našim fanúšikom stále niečo nové. Keď nám naše nové cd prinesie ďalšie úspechy doma aj v zahraničí, verím že sa o tom bude písať opäť.:-)“
Plánujete aj s novým albumom koncertné turné v zahraničí?
“Realita koncertovania v zahraničí je trochu iná, ako si čitatelia môžu myslieť. Na turné v zahraničí potrebuje každá skupina nie malý finančný základ. Väčšinou sa tam hráva v malých kluboch za náklady alebo na festivaloch, tiež však za honoráre, ktoré nepokryjú všetky náklady spojené s cestovaním, ubytovaním a stravovaním tak veľkej skupiny akou Družina je. Veď „uživiť“ a ubytovať sedem ľudí na pódiu a k tomu zvukára už niečo stojí. Družina je zložená z muzikantov, ktorí sa neživia hudbou, ale chodia do zamestnania. Čiže ísť na turné znamená zobrať si dovolenku a míňať svoje peniaze. Radi však prijmeme pozvanie na akýkoľvek kvalitný festival či inú kultúrnu akciu.“
Ako funguje v zahraničí hudobný segment v oblasti world music. Cítiť tam dlhodobé stagnovanie, alebo naopak progres?
“V zahraničí je World music na úrovni stredného popu či rocku. Obrovské festivaly plné ľudí, množstvo predaných cd, svetový veľtrh Womex a množstvo iných akcií hovoria jasne. Nakoniec si zoberme hviezdy ako Peter Gabriel alebo spevák skupiny Led Zeppelin Robert Plant – oni už dlhé roky hrajú world music – teda hudbu s vplyvom iných kultúr či ľudovej hudby. World music je v zahraničí považovaná za rovnocenný žáner s akýmkoľvek iným žánrom a progres je tam obrovský.“
Veľké úspechy ste mali predovšetkým v Maďarsku a v Poľsku. Tam je podpora kultúry diametrálne odlišná než u nás. V čom to podľa vás spočíva? Môže sa organizácia slovenskej kultúry v blízkej budúcnosti aspoň priblížiť týmto trhom?
“V strede Európy máme všetci podobný hudobný vkus. Ľudovú pieseň však máme dosť odlišnú. Myslím si, že sa každému páči to cudzie. Nám sa páči maďarská harmónia, im zase tá naša. Nám sa páči poľský rytmus, Poliakom zase ten náš. Tým chcem povedať, že to, čo nemáme doma, sa nám niekedy páči viac, ako to, čo doma máme a je nám to prirodzené. Je to rovnaké všade na svete. V čom je však veľmi veľký rozdiel, je práve v organizovaní a propagácii. Poliaci a Maďari si svoju minulosť nesmierne vážia a radi sa porovnávajú s okolím. Podporujú svoje súbory, skupiny a celkovo na kultúru a jej podporu v zahraničí dávajú omnoho viac peňazí ako to robíme u nás na Slovensku. Je to smutné, ale je to realita.“
Ako reagovalo zahraničné publikum na naše ľudové piesne? Ktorá zložka ich najviac zaujala, bola to melódia, rytmus, alebo naše hudobné nástroje?
“Publikum v zahraničí reaguje na našu tvorbu takmer vždy pozitívne. Oceňujú energiu, ktorá ide z pódia pri každom našom koncerte. Je ťažké povedať, čo konkrétne zaujalo zahraničné publikum, keďže na koncerte sa to vníma ako celok. Myslím si však, že hlavne slovenská harmónia, energia a sólové ľudové nástroje – fujara, pastierska píšťala, dvojačka a gajdy sú magnetom pre každého, nie len zahraničného diváka.“
Ako by ste charakterizovali slovenskú ľudovú pieseň. Jej slabiny a prednosti…
“Toto je veľmi „nebezpečná“ otázka, na ktorú si podľa mňa môže dovoliť odpovedať jedine vzdelaný a rozhľadený muzikológ alebo dlhoročný folklorista.“
Zahraniční hudobníci z populárnej tvorby vyhľadávajú čoraz viac world music interpretov na dokreslenie ich skladieb. Vám sa niečo podobné stalo pri spolupráci s producentom a muzikantom Vinxom. Existuje aj na Slovensku podobná tendencia?
“Táto tendencia rastie a ako člen Družiny som hrdý na to, že práve Družina s tým na Slovensku začala a do dnešných dní si drží vysokú hudobnú a aj interpretačnú úroveň tak, ako sa na jednotku vo svojom žánri patrí.“
