Na konci dvadsiateho storočia sa v populárnej hudbe objavili kapely, ktoré svoj metalový feeling prepojili s moderným zvukom. Podporované estetikou americkej MTV zaujali milióny hudobných fanúšikov po celom svete. Limp Bizkit prerástli samých seba, stali sa z nich štadiónové hviezdy, ich nu metal počúvali metalisti, skateboardisti, raperi ako aj ľudia mimo subkultúr. Hudba ich živí, ale aj baví. Novým albumom Stampede of the Disco Elephants sa chcú vrátiť k svojim koreňom. Ich svetové turné je prvým náznakom tejto zmeny, z väčšej časti sa však ešte spoľahli na svoje najväčšie hity, s ktorými vystúpili aj v bratislavskej AEGON Aréne.
Tradičný zlozvyk slovenského publika nechodiť na predkapely je symptóm, z ktorého sa môže promotér poučiť. Napríklad tým, že sa nenechá zlomiť známosťami, ale naozaj vyberie kapelu podľa charakteru hlavného účinkujúceho. A v tomto prípade to k sebe zapadlo dokonale, keďže zahrievačom sa stala formácia Rust2Dust a spolu so svojim hosťom raperom Zverinom ponúkli konzistentné spojenie metalu a rapu. Hudobníci sa postavili k tomuto koncertu ako k celoživotnej šanci, a už od začiatku búšili do poloprázdnej NTC Aegon Arény svoje svieže gitarové riffy. Ich ozvučenie bolo na slušnej úrovni, jednotlivé nástroje sa nezlievali do jedného celku, ako to pri podobných predstaveniach býva.
Rust2Dust & Zverina – My vs. Oni
Ambície Limp Bizkit už dávno prerástli do obrích rozmerov, vidieť ich preto hrať v maličkej krajine ako je Slovensko, je skôr otázka náhody či priaznivej konštelácie susedných festivalov v Čechách, Maďarsku a v Rakúsku. Toľko krát nás totiž v rámci svojho samostatného koncertu obišli – po účasti na festivale Topfest tu zahrali iba po druhý krát a kto vie či sa to vôbec ešte niekedy zopakuje.
Kapele sa podarilo prekonať pubertu až po rozpade a následnom obnovení , Fred Durst už nie je tým večne nasrdeným a rozhnevaným mladíkom, jeho agresia skôr reflektuje než ničí. Na tvári sa mu usadili prvé vrásky, a svoj výraz už tak nemaskuje hollywoodskými maniermi . Najväčšie hity kapely ako Nookie, My Way, Rollin´(Air Raid Vehicle) či My Generation , ktoré zazneli aj v Bratislave, fungujú dodnes ako nostalgická spomienka za starými časmi skomercionalizovania metalu. Limp Bizkit sa pohrali s ich interpretáciou, do koncertnej podoby implementovali intenzívnejšiu gradáciu.
Limp Bizkit – My Way live Bratislava 2015
Po hudobnej stránke prechádza kapela vývojom, smerom k hĺbavejšiemu materiálu, ten prerod je zachytený na novom albume Stampede of the Disco Elephants. Škoda, že nenabrali dostatok odvahy a nepredviedli aj nové skladby. Limp Bizkit ešte dlho zostanú halovou a tzv. arena rock kapelou, ale na koncertoch v malých metropolách sa aspoň na chvíľku premieňajú na klubovú ikonu. A svedčí im to.
Limp Bizkit – Endless Slaughter
Sympatické Limp Bizkit je, že kapela nemá do detailu nacvičenú komunikáciu s publikom, Fred tak mohol počas koncertu improvizovať či čakať na prípadné podnety, zvyšok kapely mlčanlivo prizeral, a svoju impulzívnosť demonštroval iba počas skladieb. Fred ukázal celú svoju charizmu, nezabalil ju do komplikovaných posolstiev, stačila mu jednoduchá fráza, hoci aj nadávka a publikum spravilo všetko to čo požadoval. Zároveň predviedol, že je komplexným spevákom, slušne zvláda intonáciu, rapuje, ale najzaujímavejšie aj tak pôsobí jeho hlas, keď ho posadí do nižšej polohy a ešte ho ozvláštni rôznymi modulačnými efektmi. Naproti tomu surrealistický Wes Borland bol nenápadným zjavom tohto koncertu, pozornosť na seba strhol iba pri použití citácii známych metalových a rockových pesničiek. Samotný kotol vytvorený z fanúšikov sa tiahol až do polovice sály, sledovať toto hýbajúce mravenisko z vrchných tribún malo svoje čaro, o Fredovu energiu neprišli ani ľudia sediaci na týchto miestach.
Limp Bizkit – Nookie live Bratislava 2015
Po silnej hodinke a dvadsiatich minútach prišiel znenazdajky záver, nažhavené publikum Fred odpískal ešte pred dosiahnutím orgazmu, ale možno to bol zámer. Za zvuku piesne Staying Alive od Bee Gees začali technici baliť aparatúry, hudobníci odišli do šatne, zostal iba tancujúci Fred, ktorý sa zúčastnil tejto krátkej a masívnej diskotéky. Limp Bizkit splnili čo sa od nich očakávalo, a tých pár minút, ktoré ešte mohli pridať si ušetrili na ďalšie časy. Rozdráždené slovenské publikum im to bude ešte dlho pripomínať.
