Súbor Le nuove musiche sa zaoberá interpretáciou starej hudby – prevažne z rannobarokového obdobia. Jeho umeleckým vedúcim je Jakub Mitrík – hráč na renesančnú lutnu, barokovú gitaru a teorbu, ktorý v rozhovore priblížil poslanie svojho ansámblu a porozprával o pretrvávajúcom záujme publika o interpretáciu diel starých majstrov. Spolu so svojím súborom sa predstaví 4. októbra v Poľovníckom kaštieli v Palárikove na festivale Pro Musica Nostra Nitriensi.
Na festivale sa predstavíte s programom Liutato in caprice. Ako ste dávali dohromady tento repertoár a čím môže dnešné publikum zaujať?
Program vznikol na základe spolupráce s kolegami, ktorí sú zároveň kamaráti a s ktorými hráme renesančnú a barokovú hudbu dlhý čas. Dnešný program prevedie diváka anglickou renesanciou čias Shakespeara, ďalej sa prenesieme do Talianska, kde vymysleli zaujímavý nástroj – chitarrone, ktoré sa neskôr premenovalo na teorba. Tá zas znela na dvore, dokonca v spálni Kráľa Slnko – Ľudovíta XIV. V závere koncertu zaznejú diela zo španielska. Divák tak získa krásny obraz o hudobnom vývoji a tiež vývoji hudobných nástrojov od renesancie po približne rok 1720.
Hlavným zámerom vášho súboru je interpretácia talianskeho ranného baroka. Čím vás inšpiruje táto éra a atmosféra talianskych miest, ktoré zohrávali dôležitú v tomto období?
Tak ako je to aj v názve nášho súboru, ktorý v preklade znamená „nová hudba“, tak je pre diváka častokrát stará hudba úplne nová. V tomto období išlo o čo najvernejšie vyjadrenie emócií, ktoré ľudia prežívali. A to je čarovné aj pre nás, emócie ako radosť, smútok, slzy, šťastie či nešťastie, hnev, bolesť, sú stále aktuálne. A divák na koncerte pozná, že vtedajší ľudia, miest, ktoré sú dnes turistickými atrakciami, prežívali podobné pocity a starosti ako my dnes. A samozrejme je to fascinácia zaujímavými nástrojmi, ktoré sa vtedy používali a neustále vyvíjali, pre potreby vtedajšej hudby.
Pre poslucháčov môže byť zaujímavé nielen počúvanie štyristo rokov starej hudby, ale aj interpretačný pohľad na ňu z dnešnej perspektívy. V čom sa váš súbor líši v naštudovaní a interpretácii od podobných ansámblov?
Snažíme sa k repertoáru pristupovať z pohľadu vtedajších interpretov. To znamená čo najvernejšie čítať hudobný text, očami človeka toho času. S jeho vnímaním času, ale aj toho, ako sa čítala a interpretovala hudba a jej zápis. Vychádzame teda z originálneho hudobného textu a vedomostí ako sa v danej dobe asi mohol interpretovať. Samozrejme sa to nedá explicitne dokázať, ale existuje dostatok prostriedkov na to, ako sa čo najvernejšie priblížiť možnej vtedajšej interpretácii. Prihliadame však aj na diváka, samozrejme, a koncertný repertoár staviame tak, aby diváka zaujal a potešil. Aby to nebolo len čisto akademické, ale ukázalo živú hudbu.
Ako u vás prebieha štúdium nového repertoáru? Čo všetko sa musíte o skladbe dozvedieť, kým ju naštudujete?
Snažíme sa naštudovať historické okolnosti ako a kedy hudba vznikla. Aká bola interpretačná prax daného miesta, hudby či konkrétneho nástroja. Štúdium historických prameňov, nám poskytuje množstvo pohľadov a komentárov na vtedajšiu hudbu, z ktorých radi čerpáme.
Zaujíma ma taktiež vzťah medzi súčasným interpretom a barokovým skladateľom. Zanechali starí majstri celý „návod“ na interpretáciu v partitúre, alebo má v nej súčasný interpret aj priestor na improvizáciu?
Hudba, ktorú interpretujeme je často zapísaná len v akejsi skici. Je v nej všetko dôležité pre jej predvedenie, ale počíta sa s tým, že hráč pozná „zabehané postupy“. Tzn. niektoré prvky sa nezapisovali, lebo sa brali ako automatické. A na nás je aby sme prenikli do toho, čo mohli vtedajší hráči brať za samozrejmosť a nemuseli to mať explicitne napísané v notách. Je práve spomínaná improvizácia, napríklad v prípade variácií na nejakú tému. Skladateľ napísal tému a niekoľko variácií, ale bolo samozrejmé, že interpret si napíše aj ďalšie variácie.
Okrem hre na renesančnú lutnu a barokovú gitaru ste majstrom aj v hre na nástroj teorba, ktorý má veľmi zaujímavú konštrukciu a zvukové kvality. Mohli by ste ho viac predstaviť? Kde sa dá študovať hra na tento nástroj?
Teorba alebo tiež chitarrone vznikla na začiatku 17. storočia v Taliansku a neskôr sa rozšírila po celej Európe, ako obľúbený sólový, ale hlavne kontinuový nástroj. To bola aj jej prvá funkcia – sprievod spievaného slova tzv. monódie. Dlhý krk má preto, že pri použití črevových strún, ktoré je potrebné naladiť pomerne nízko, je potrebné ich predĺžiť, aby mali dostatočne dlhý dozvuk. Hra na tento nástroj sa dá hlavne v zahraničí ako Nemecko či Holandsko a Anglicko.
Jedným z hlavných zámerov vášho súboru je prinášať hudbu menej známych skladateľov. Majú organizátori a festivaly záujem o neznáme mená? Treba ich presviedčať o kvalite ich diel?
Program sa snažíme postaviť vždy tak, aby okrem menej známych mien, na programe figurovali aj známejšie diela a tak pritiahli divákov. Záujem o diela, ktoré sú menej známe je, a je na nás vybrať z nich také, ktoré oslovia publikum. O kvalite vtedajšej hudby, hovorí hudba sama. Snažíme sa prebudiť v divákoch zvedavosť, prísť si vypočuť niečo čo nepoznám, tak ako do galérie sa nechodí len na známe „šlágre“, ale tiež poznať niečo nové, nechať sa očariť, rozšíriť si obzor.
