Damon Albarn, niekdajší frontman skupiny Blur, vydáva svoj druhý sólo album s názvom The Nearer The Fountain, More Pure The Stream Flows. Nahrávka je zvukovo veľmi odlišná od posledného počinu skupiny Gorillaz, ktorej je Albarn taktiež členom. Rovnako je výrazný posun od sólového debutu Everyday Robots.
Názov albumu a taktiež aj text úvodnej skladby pochádzajú z Love and Memory od Johna Clarea, básnika 19.storočia, ktorý žil v Northamptonshire, a písal o prírode a sedliackom živote. Kolekcia jedenástich skladieb bola silne inšpirovaný krajinou ohňa a ladu, Islandom, a pôvodne bola plánovaná ako orchestrálny projekt pre Lyonský Festival svetiel.
„You were gone, the dark journey there, leaves no returning”, spieva Damon Albarn v úvodnej skladbe a poslucháčovi je jasné, že album sa bude niesť v znamení tém, ako sú smútok alebo strata blízkej osoby, pravdepodobne jeho spolupracovníka Tonyho Allena, ktorý zomrel v apríli 2020.
Témy na albume sa dajú ťažko slovami popísať, no umelcovi sa to s pomocou orchestra a značne poetickým štýlom písania podarí. Skladby Combustion a Esja pôsobia ako filmová hudba a sú prenikavé, miestami možno až strašidelné (Polaris; The Cormorant). V oboch skladbách môžeme počuť syntetizátory, dychy a sláčiky (Combustion), a kombináciou týchto nástrojov vytvoril Damon Albarn skladby, ktoré vyvolávajú v človeku pocity napätia, hlavne Esja. Páči sa mi, ako má poslucháč možnosť počuť zvuky prírody a zároveň si uvedomiť, že príroda je napokon aj tak mocnejšia ako človek, ktorý sa jej môže iba prizerať.
Tento album ponúka v tvorbe Albarna niečo úplne nové, pútavé a zaujímavé. Je veľmi žánrovo odlišný a oveľa kľudnejší v porovnaní s tým, čo spevák tvoril v kapele Blur alebo v Gorillaz. So zvukovou víziou mu pomáhali predovšetkým Stephen Sedgwick, ktorý mixoval značnú časť diskografie Gorillaz, a o mastering sa postaral John Davis.
Od predošlého Everyday Robots sa líši vo viacerých veciach – najmä aranžérsky aj obsahovo je zrelší a zvukovo bohatší. Už celkový počet zapojených hudobníkov (17) dáva tušiť, že pôjde o veľkolepý až epický zvuk. Napriek tomu sa Damonovi podarilo zachovať intímny prejav, ktorý vyviera z prirodzenosti výberu tematiky.
Album v sebe skrýva kombináciu elektronických prvkov so sláčikovými a dychovými nástrojmi orchestra. Tieto orchestrálne zvuky pekne dotvárajú kolorit klavírneho a syntetizátorového zvuku. Táto kombinácia vytvára určitú uvoľnenosť a pozvoľnosť , napriek tomu, že The Nearer The Fountain, More Pure The Stream Flows nie je záležitosť len na jedno oddychové vypočutie. Mám pocit, že keď človek počúva „jednoduchšiu” repetitívnu skladbu, rýchlo sa jej nasýti a omrzí ho. No toto tvrdenie sa nedá použiť v prípade Albarnovych nových kompozícii.
„The Nearer The Fountain, More Pure The Stream Flows sa dobre počúva v týchto pochmúrnejších dňoch a zanechá v poslucháčovi hlbší a intenzívny dojem.“
Albarnova novinka drží pevne pohromade a každá skladba má svoje pevné miesto a poradie v trackliste. Vďaka tomu má poslucháč pocit, že v ňom po každom vypočutí dokáže objaviť nové a nové zvuky. To sa však môže javiť ako najväčšia jeho slabina, keďže poslucháč ho musí vypočuť ako celok.
The Nearer The Fountain, More Pure The Stream Flows sa dobre počúva v týchto pochmúrnejších dňoch a zanechá v poslucháčovi hlbší a intenzívny dojem. Rozhodne si na neho vyhraďte viac času, sklamaní nezostanete.
