Po rozbesnenom moshe, britské uvoľnenie zaklincované večerným žúrom s Asia Dub Foundation
Rock for People, 04.07.2011, Hradec Králové
Dramaturgia tohtoročného RFP ponúkla množstvo aktuálnych mien vďaka ktorému sme mohli nazrieť do črepníka rockových žánrov – hardcoru, brit rocku, všemožných fúzií, či punku. Toho bolo tento rok poskromne málo a aj jeho najväčšie hviezdy na festivale U.S. Bombs fatálne pohoreli.
To, že dnešný rock je samplovaný elektronikou nie je náhoda, ale potvrdený súčasný trend v populárnej hudbe. Preto neprekvapuje, ak festival, ktorý má v názve Rock ponúka aj elektronickú hudbu. Tá bola uskutočnená so živými nástrojmi a minimálne v prevedení mala rock and rollový náboj.
Pre hardcore kids bol pondelňajší program vrcholom, pretože vystúpila jeho súčasná vlajková loď Parkway Drive. Pred ním sa predstavila mladá partička Your Demise, ktorá zažíva prelomový rok. Aj, keď jej ortodoxní fanúšikovia môžu namietať z prestupu nekompromisnej mlátičky k vyhratejšiemu zvuku, je fakt že Your Demise to pomohlo. S novým spevákom sú viac melodickejší, na rozhraní metalových vyhrávok s popovými prvkami a besným hc rytmom. Ich hudba je zaujímavejšia a neupadá do hardcorového klišé. Pre mnohých bol vrcholom koncertnej tvrdosti Parkway Drive. Austrálska pätica naservírovala poriadnu porciu melodického metal coru. Gitarista Luke Kilpatrick sa predstavil na vozíku, ako výsledok jeho nedávnej nehody. Na jeho výkone to nebolo skoro vôbec poznať a na vozíku sa preháňal ako pretekár v Nascare. PD mali zaujímavo postavenú scénu s dvoma tunelmi, ktoré znázorňovali surferské vlny. O Parkway Drive je známe, že sú vášnivý surferi. Počas koncertu sa preháňali tunelmi, niekedy sa v nich stretli, pozdravili, zasólovali si a poslali gitarové pozdravy. Pod pódiom sa odohrával typický mosh, kung fu dance, či prašný pit. Po dvoch besných predstaveniach prišlo britské uvoľnenie s kapelami White Lies a The Wombats. Druhí menovaní pripomenuli sviežosť britskej školy vychádzajúcej z Mersey Soundu a najväčších reprezentantoch tohto štýlu The Beatles, ktorú modifikujú miléniovým zvukom. Asi nie je náhoda, že aj táto trojica pochádza z mekky populárnej hudby – Liverpoolu. Napriek tomu, že im debutový album 
vyšiel v Japonsku je dostatočne známy aj v Európe a na RFP predviedli veľmi sympatický, zrelý, dynamický a úprimný koncert. Na Britov pôsobia až priveľmi placho oproti ostatným Angličanom , ktorí sú známy svojimi divokými eurotripmi.
Na druhom hlavnom pódiu precítene džemoval John Butler so svojím sprievodom. Po výbornom inštrumentálnom, ale trochu chladnom výkone tento stage osviežili Levellers so svojím exportným irish punk popom. Keďže majú priateľské vzťahy so skupinou Divokej Bill (niekoľkokrát boli spolu na turné) neprekvapilo, keď ich pozvali na pódium odohrať spoločnú skladbu. Divokej Bill po tom odohrali aj samostatný koncert.
Pre mnohých hlavne tých mladšie narodených prišiel vrchol dňa, aj festivalu s My Chemical Romance. Niektorí ľudia sa radšej prezieravo postavili ďalej od tínedžerov správne očakávajúc hlučné pišťanie. Koncert bol zážitkom aj pre obyčajných poslucháčov, napriek tomu, že mizerný zvuk ho skoro potopil. Zaujal hudbou aj extrovertno introventným prístupom speváka Gerada. Ten napoly plachý napoly exhibicionista vytiahol všetky svoje emócie. Laškoval s publikom, teatrálne padal na pódium a napodobňoval odchod z tohto sveta. „Chemická romanca“ je rovnako obľúbená, ako nenávidená. Na RFP ich milovali a oni sa odvďačili živelným, emocionálnym výkonom napriek technickým nedostatkom. Dokázali, že škatuľkovanie a delenie na „ženské skupiny“ nie je podstatné. My Chemical sú globálnou hviezdou a ich súčasné koncerty sa nedajú porovnávať s tými z minulosti (napr. na festivale Hellfest 2003, keď boli jedny z mnohých na plagátoch a ich hudba niesla väčšie prvky hardcoru).
Po „romancománii“ nasledoval parádny mejdan s ľavicovými bratmi s Asian Dub Foundation. Závažnosť politickej situácie podčiarkol punkový prejav a zábavnosť syntéza dubu, dancehallu, reggae a drum and bassu. Napriek tomu, že koncepcia ADF je veľmi komplikovaná naživo pôsobili odľahčeným dojmom plnej energickej zábavy. Po veľkej párty ovanul festival závažnejší duch. Skupina Primus, ktorej koncert na RFP bol poslucháčsky najťažším a zároveň najväčším, je o preskakovaní konvencií , o irónií a spájaní všemožných hudobných žánrov. Scéna, ktorá sčítala dve obrovské sochy kozmonautov vyzerala, ako zo surrealisticko futuristického prostredia. Kozmická hudba Primusu je ovládaná Clapoolom jedným z najgeniálnejších a najinovačnejších basgitaristov na svete. Hral fenomenálne – slapoval, behal po hmatníku a predvádzal neuveriteľné možnosti hry na basgitaru. Koncertný playlist spočíval z mála pesničiek, ktoré sa ťahali na dlhej stope do piestoru, kým v kozmonautoch sa odohrávala vizuálno halucinačná projekcia (kreslené postavičky, obskúrno vyzerajúce deti, alebo hlava nepopulárneho bývalého prezidenta Busha). Primus označujem za hudobný vrchol celého RFP!!!!
Pondelňajší večer bol tak nabitý, že zamrzela aj absencia na skupiny, ako Kele, Jenny and Johnny či Bright Eyes. Holt čas sa ani na festivale nezastaví.
