Predstavte si, že by ste mali použiť 247 slov k tomu, aby ste opísali svoj deň. Ako by ste si s tým poradili? Čo by ste chceli zaznamenať, vyselektovať, upraviť alebo zabudnúť? A ak by ste chceli byť úprimný? Hudobníci z kapely Bob Delay si položili túto zložitú otázku, zatvorili sa do skúšobne a v banskobystrickom štúdiu potom nahrali konceptuálny album 247 SLOV.
Hmlisté, šumné a tmavé spomienky nasledovne osvetlené otázkami „kedy“ „kde“, „čo“ a „s kým“. Pocity červenania, hanby a nakoniec rezignovanie. Niekedy ľudia mienia, ale okolnosti a príťažlivosť mení, a keď sa ocitnete v posteli vedľa človeka, na ktorého z predošlej noci neviete spomenúť, uvedomíte si, že ste to opäť prehnali. Ale čo s takýmito skúsenosťami ďalej robiť? Poučiť sa? Vyhýbať sa im? A čo takto ich zhudobniť! Presne to si povedalo hudobné trio Bob Delay a tak nahralo trojpesničkové EP 247 SLOV. Basgitarista Michal Homola o tomto zaujímavom nápade hovorí: „Celé EP je príbeh o jednom dni, alebo jednom období, o hľadaní a vracaní (áno aj takom) sa späť, o žúre a o následnom triezvení. O chybách s ktorých je možné sa poučiť, alebo ich opakovať. O vzťahoch a ženách, o odchodoch a rozchodoch. Myslím, že toto EP je takou našou osobnou výpoveďou.“ Jeho vzletnú úvahu realistickejšie dopĺňa bubeník Jakub Vizner: “ Keď sa zobudíš po žúrke a začneš si dávať puzzle dokopy, zistíš, že si porobil kopec primitívnych – radikálnych vecí, ale aj napriek tomu si tak blbý, že večer do toho ideš zas.“ Tri skladby Ráno, Hľadal som a Cesta sú zhrnutím 24hodinového príbehu idúceho od východu, západu až k svitaniu a dohromady má 247 slov. Tie ukazujú, že ak by ľudia viac rozmýšľali, či spolu intenzívnejšie komunikovali, možno by príbeh ich spoznania nemusel odbočiť k ďalšej „kapitole“.
Bob Delay – Ráno
A práve komunikácia bola veľmi dôležitá aj pri zrode kapely Bob Delay, keďže vzišiel z jedného spontánneho kaviarenského stretnutia, na ktorom sa gitarista Tomáš Hambálek v spoločnosti rozprával o hudbe, čo započul Jakub. Slovo dalo slovo a hudba sa stala príťažlivosťou vyskúšať opäť niečo nové. Po roku hľadania bubeníka si Tomáš a Michal spomenuli na Jakuba a skompletizovali zakladajúcu a súčasnú zostavu kapely Bob Delay. Tento prvok náhody sa spája i s improvizáciou obľubenú každým členom tejto skupiny, ale ktorú chceli dať do jednoliatej formy. Na margo toho rozpráva gitarista Tomáš Hambálek: „Bob Delay je konečne kapela, pri ktorej mám pocit, že to čo robíme má zmysel. Naša tvorba už nespočíva len v náhodných improvizáciách typu, však nejako to už len dopadne. Určite nastáva aj pri komponovaní akt náhody či improvizácia, veď nie sme roboty, len to už vieme upratať do nejakej ucelenej formy.“
Každý jeden člen kapely Bob Delay už hral v iných zoskupeniach a skúsenosti tak nabrali z rôznych štýlov ako jazz, grunge, hardcore, psychedelic rock, čo je napokon možné počuť v ich nedefinovateľnom štýle (ovplyvnenou bluesom, jazzom, rockom i psychedéliou). To je výhodou i bremenom. Samotní hudobníci však tvrdia, že nie je napokon dôležité čo hrajú, ale akým spôsobom. Zaujímavé rytmické a melodické nápady sa im podarilo vyšperkovať kvalitným zvukom. Album 247 SLOV nahrali v banskobystrickom štúdiu v spolupráci s producentom Šimonom Tomášom, ktorého si so sebou priniesli de facto ako ďalšieho člena kapely. Šimi študuje v Írsku zvukovú skladbu a jeho kooperácia so skupinou začala na skladbe Vata v rámci jedného školského projektu, ale hudba Bob Delay sa mu zapáčila, a preto začal s kapelou užšie spolupracovať. Výsledkom je album 247 SLOV, o ktorom Šimi hovorí: „Už na začiatku sme s chalanmi do toho išli s veľmi jasnou predstavou toho čo od toho očakávame a akým smerom sa budeme uberať. Mal som rešpekt a snahu uchovať ich umenie, nesnažil som sa ten koncept meniť, ale naopak ho podporiť. S chalanmi sa mi pracovalo super, veľa som sa od nich naučil, a myslí že všetky debaty, súboje ale hlavne skvelé chvíle ktoré sme pri nahrávaní mali, nás priniesli do úspešného konca.“
Bob Delay – Hľadal som
Zaujímavosťou albumu 247 SLOV je aj zrod jeho coveru a bookletu, keď zadanie na jeho vypracovanie dostalo viacero výtvarníkov, až napokon zaujal návrh ich bývalého spoluhráča, bubeníka a výtvarníka študujúceho v New Yorku, Balazsa Seböka. Ten prišiel s nápadom na krikľavé zátišie a výsledný gýč všetkých členov kapely zaujal. Basgitaristovi Michalovi Homolovi sa javil taký hnusný, že okamžite vedel, že to je presne ono, bubeník Jakub Vizner sa pri pohľade naň ocitol v obývačke svojej babky a podľa gitaristu Tomáša Hambáleka dokonale odrážal náladu tohto EP. A tu je vyjadrenie samotného autora: „Kapela Bob Delay je ovplyvnená zafajčeným krčmovým prostredím kde sa často stretávame/stretávajú (ako kapela) Mam pocit, že kapela zatiaľ nechce byt „pekná“ a drží si image špinavej barovej kapely, čo je podľa mňa skvelé. Zátišie na obálke cd ktoré som fotil, je prehnane zdobené, čo je opakom hudby Bob Delay a dá sa vysvetliť ako jemne pohŕdanie zbytočnou prezdobenosťou v dnešnom svete. Mam pocit, že všetko s označením „pekne“ je v niečom pochybne. Dúfam, že Bob Delay si udrží taký „pekný“ špinavý zvuk ako ma, prajem im veľa úspechov,“ dopĺňa význam bookletu a coveru, výtvarník Balazs Sebök.
Album 247 SLOV nahrávala bratislavská kapela Bob Delay v banskobystrickom štúdiu PJ SOUND STUDIO, v zložení Tomáš Hambálek (gitarista), Michal Homola (basgitara) a Jakub Vizner (bicie nástroje). O jeho mastering sa postaral Fergal Davis, ktorý mastroval aj albumy Muse či Sinead O’Connor. Vyšiel v náklade 50 kusov – zadarmo si ho môžete vypočuť a stiahnuť na dolu uvedených linkách. Zakúpiť si ho budete môcť na pripravovaných koncertoch, o ktorých sa dozviete na FB stránke Bob Delay. Viac informácií nájdete na FB stránke kapely.