Za provokujúcim názvom festivalu sa skrýva jeden z najmierumilovnejších aké poznám, túžba po slobode, tolerancii a vzájomnom rešpekte sa tu spája s láskou k tvrdej hudbe. Truntovský Obscene Extreme vznikol ako Čurbyho narodeninová párty v roku 1999 a odvtedy oslavujeme (takmer) každý rok. Počas svojej existencie sa jediný krát presunul z Bojišťa do Svojšíc, kde sa v tých rokoch odohrával aj Brutal Assault, alebo punkovejší Antifest. Obscene Extreme dokonca absolvoval svetové turné, keď v rokoch 2013 – 2015 navštívil Ameriku, Austráliu a Áziu.
Okrem množstva pravidelných návštevníkov a nadšených kapiel je podľa mňa jedným z jeho najväčších úspechov jeho nezávislosť. Od svojho vzniku až do dnes funguje Obscene Extreme bez jediného sponzora. Svoju sebestačnosť potvrdzuje napríklad aj vlastnou réžiou všetkého propagačného materiálu vrátane potlače tričiek a iných produktov. tento rok prekvapil aj vlastným pivom s názvom Everflowing stream (s odkazom na debut jedného z tohtoročných headlinerov – Dismember), či vlastnou kávou Coffin grinder.
Od začiatku sa mi veľmi páči myšlienka výhradne vegánskeho, neskôr aj vegetariánskeho občerstvenia. Ponuka je rozmanitá a istým vývojom prešiel aj spôsob platby. Pamätné lisované vrchnáky od piva a neskôr kartónové žetóny posledné dva ročníky nahradili cashless náramky s kreditným systémom.
Že ,Freak friendly´ festival môže byť zároveň kids friendly dokazuje Kinder Grinder kútik s rôznymi aktivitami, kde animátori zabávajú deti a naopak.
Oef tiež dlhodobo spolupracuje s humanitárnou organizáciou Lékaři bez hranic, každoročne je v ponuke limitovaná edícia trička jednej z kapiel (tento rok MACABRE), a nie výťažok, ale celá suma putuje na dobročinné účely.
Samozrejmosťou je odjakživa festivalová CD kompilačka s často bonusovými/nevydanými titulmi a tiež každej kapele OEF crew nakrúti oficiálne live video.Tu by som sa ešte pristavila pri stage managemente. Nezanedbateľnou súčasťou celého festivalu je stagediving, povolený na vlastné riziko a usmerňovaný špeciálnym tímom ľudí na pódiu, ktorý zabezpečuje komfort kapely (niekedy ju totiž medzi toľkými tanečníkmi ani nevidno, smiech).
Streda
Prví návštevníci majú možnosť zabaviť seba aj ostatných v rôznych netradičných disciplínach tzv. Freak festu (už obligátna jazda v smetiaku, či pitie slanej vody). Už niekoľko rokov sa streda líši aj hudobne. Pred časom to boli napríklad tematický večer Italian Hardcore Night alebo Punk as fuck, dnešný program má názov Night of weird riffs.
Úvodné rify Obscene Extreme festivalu v podaní napríklad Belzebong (PL), Conan (UK) a Godflesh (UK) sú tak o niečo pomalšie a ťahavejšie ako nasledujúce 3 dni. Po koncerte nasleduje S&M PROJECT, nezriedka náročnejšia podívaná aj pre silnejšie žalúdky a záver prvého večera tiež už tradične patrí Fly High Tribe Show (tentokrát mala aj malé externé podujatie mimo hlavného pódia, kde bola táto bohu(ne)milá aktivita prístupná aj bežným návštevníkom).
Štvrtok
V čase nášho príchodu je už zábava v plnom prúde a my v daždi vystupujeme z auta priamo do povestného trutnovského červeného blata. Ale ako sa hovorí, death metal si nevyberá, a tak po chvíli motania sa v stanovom mestečku vyrážame do areálu.
Stúpame po známych dláždených schodoch k amfiteátru a do kroku nám hrá anglický Memoriam. Kapela vznikla ako tribute po rozpade/zániku legendárnych Bolthrower (po smrti bubeníka Martina „Kiddie” Kearnsa). Za zmienku stojí aj bubeník Memoriam Spikey T. Smith, s prekvapivou bilanciou kapiel na konte, napr. Sacrilege, ale aj punkových Conflict, The Damned, English Dogs, Killing Joke, Sham 69 a HR of Bad Brains, (či už ako oficiálny člen, alebo live bubeník.) Ani ostatní členovia nezaostávajú, basák Frank Healy pôsobil v kapelách ako Benediction, Napalm Death, Anaal Nathrakh alebo Annihilator, gitarista Scott Fairfax hrá zároveň v amerických Massacre (?!) no a samozrejme na čele s legendárnym Karlom Willettsom kapela nezaprie svoju náväznosť na Bolthrower.
Nasleduje silná štvorka zvučných mien, ktorú otvára švédsky Skitsystem. Napriek dažďu je areál plný, známe tóny songov ako Profithysteri, Jag vägrar, alebo Skrivet I Blod, Ristat I Sten vypĺňajú priestor a nebyť trocha nečitateľného zvuku a technick(ejší)ých problémov jedného z gitaristov, dalo by sa povedať, že skvelý koncert jednej zo stálic švédskeho crustpunku.
Po ďalšom poctivom deathmetale, tentokrát v podaní Incantation (USA) prichádzajú na rad kalifornskí Infest. 40 minút hracieho času pre power violence kapelu, kde sa väčšinou dĺžka songov pohybuje okolo 1minúty, je celkom dosť. Nie že by z diskografie počnúc rokom 1986 nebolo z čoho vyberať, ale ,spievať‘ štýlom Joea Denunzia vyše pol hodinu dá zabrať. Možno aj preto sa mi zdali niektoré intrá a pomalé pasáže trocha dlhšie, čo ale rozhodne neubralo vystúpeniu na kvalite.
Nasledujúci Malevolent Creation (USA) siahli v repertoári hlboko do rokov 90.-tych k albumom Ten Commandments a Retribution, ich posledný počin The 13th Beast (2019) je venovaný zosnulému spevákovi Brettovi Hoffmanovi. Kto však čakal dnes už jediného pôvodného člena gitaristu Phila Fasciana, bol sklamaný, ,,zlomyseľníci’ hrali len v trojici.
Ďalšia švédska crustová záležitosť – Lautsturmer, je kapela zložená z členov Driller Killer. Dobre zahraté, energické a overené rify aj vokály, na mňa však v túto chvílu pôsobia trocha monotónne. Nasleduje prvá zmena a miesto poľskej punkovej legendy Infekcija pohotovo vystupuje mladšia miestna kapela Blitzkrieg Boyz. Žánrovo nezaprú svoj trutnovský pôvod a okrem deathmetalu kombinujú asi všetky hudobné štýly typické pre OEF, doplnené o jeden z vokálov inšpirovaný asi Pražským výběrem.
Štvrtkový večer uzatvára novší projekt speváka Keija z Rotten Sound s názvom Goatburner. V rozpise kapiel (ináč asi moja jediná výhrada – nečitateľný grafický dizajn a chýbajúce popisky kapiel) sa uvádza skromne ako „extreme metal”, sami sa definujú obšírnejšie ako deathmetal, powerviolence, sludge. Keijo (v rámci Night of weird riffs predstavil aj svoj pomalší projekt Morbid Evils) opisuje svoje vystúpenie ako „jednoznačný vrchol turné“ a vyzdvihuje OEF crew za skvelú organizáciu: „Really good shows with great crew, who made it possible to do a smooth 10min changeover. We hope to come back some year soon!“
Stredajšie „hudobné bahno“ vo štvrtok nadobudlo svoju fyzickú podobu a sťažovalo pohyb a orientáciu v stanovom mestečku niektorým už beztak mierne dezorientovaným spolunávštevníkom. Cesta k našim príbytkom teda nebola práve krátka ani jednoduchá, ale obohatená o nečakané kreácie a zombie jogové pózy účastníkov mala svoje čaro.
pokračovanie nabudúce…
