Sedemdesiat rokov vládnutia a panovania Kráľovnej Alžbety II. sa zavŕšilo. Jej odchodom sa uzavrela jedna epocha, ktorá bola v populárnej hudbe svedkom nástupu Cliffa Richardsa, The Beatles, punkovej éry, britpopu aj elektronickej scény. Aký vzťah k hudbe mala samotná kráľovná? Aká hudba ju sprevádzala počas najdôležitejších udalostí jej života?
Pri príležitosti korunovácie Alžbety II. v roku 1953 skomponoval britský skladateľ William Walton korunovačný pochod Orb and Sceptre, ktorý je inšpirovaná dielom Pomp and Circumstance Marches od Edwarda Elgara. Práve tento komponista mal blízko ku kráľovskej rodine, keď sa s Alžbetou a Margarétou stretol v ich detskom veku a venoval im skladbu Nursery Suite. Neskôr zaznela v rovnomerne nazvanom balete pri celebrovaní šesťdesiatich narodenín jej veličenstva. Ku korunovácii vznikla aj opera Gloriana pre Royal Opera House od Benjamina Brittena, ktorá rozpráva príbeh jej predchodkyne Alžbety I. Britten takisto aranžoval hymnu God Save the Queen, pôvodne určenú pre Leeds Festival v roku 1961.
Aj ďalší britský skladateľ Vaughan Williams sa zapríčinil o „kráľovnine moteto“ O Taste and See. To vzniklo na zadanie hudobného riaditeľa Westiminsterského opátstva, Williama McKieho, pri príležitosti korunovácie Alžbety II. Vložil do nej pieseň The Old Hundred, čo bolo nezvyklé voči tradíciám a nakoniec to musela schváliť samotná Kráľovná Alžbeta II.
Na Kráľovninom pohrebe zazneli aj dva chorály – Charles Parry´s My Soul, There is a Country, Who Shall Separate us from the Love of Christ, ktoré skomponoval škótsky skladateľ Sir James MacMillan. Jej blízky vzťah k škótskej vysočine sa premietol aj počas smútočného sprievodu, v ktorom zneli gajdy. V spomienkach blízkych reflektovali kráľovnine návštevy Škótska, kde si zakaždým vychutnávala zvuk gájd.
Samotná Alžbeta II. nemala až tak v obľube operu, skôr jej učaroval iný scénický žáner – muzikál. Veľmi rada chodievala do divadla, predovšetkým preferovala tzv. broadwayské inscenácie. K jej najobľúbenejším patrili Oklahoma! od autorskej dvojice Richard Rodgers (hudba) a Oscar Hammerstein II. (libreto), Show Boat od Jeroma Kerna (hudba), Oscara Hammersteina II. (libreto), Anne Get Your Gun od Irvinga Berlina. Taktiež obľubovala broadwyaského tanečníka Freda Astairea.
Čo sa týka zvyšku populárnej hudby, tam bola skôr konzervatívnejšie naladená. Úspech The Beatles ocenila skôr pre šírenie angloamerickej kultúry počas ich invázie za čo ich nakoniec vyznamenala audienciou a udelením šľachtických titulov sir. Bol to však kanadský pesničkár Leonard Cohen, ktorý ju zaujal a spolu s manželom Princom Filipom boli jeho veľkými fanúšikmi. Na Kráľovninom výročí zaznela od folkového barda pieseň Hallulujah v podaní Rufusa Wainwrighta.
Kráľovná Alžbeta II. mala ako vrchná veliteľka ozbrojených síl britskej armády blízky vzťah aj k armádnej hudbe. Kráľovská rodina finančne podporovala vojenské súbory, spomeňme za všetky aspoň Royal Air Force Salon Orchestra, Band of the Grenadier Guards, Military Wives Choirs. Práve s posledným zmieňovaným súborom naspieval populárny spevák Gary Barlow na hudbu Andrewa Lloyda Webbera skladbu Sing, ktorá vznikla pri príležitosti šesťdesiateho výročia na tróne Alžbety II. Išlo o nesmierne nákladný a náročný projekt, kvôli ktorému vznikol súbor Commonwealth Band – zložený z hudobníkov z rôznych kútov sveta – Karibiku, Afriky, pacifických ostrovov, Austrálie – Royal Solomon Islands Police Force Band, Sydney Symphony Orchestra, Slum Drummers z Kenya’s Kibera slum, African Children’s Choir.
