S Grapom máme spoločných viacero vecí. Obaja sme z Piešťan, máme radi kvalitnú hudbu, neviazanú zábavou a sympatických ľudí. Naše cesty sa stretli uplynulý víkend na mieste, ktoré navštevujeme výhradne raz ročne, na letisku. A obaja sme boli spokojní.
Prvé kroky a pohľady po areáli mnohým evokovali , ako bolo už nepočetne krát spomenuté, staršiu sestru Pohodu. Grape je jednoznačne typ festivalu, aký na slovenskej mape chýbal. Príjemné bolo vidieť, že na svoje si prišla najmä mládež , ktorej vkus sa tak-trochu líši od bežných vecí vychádzajúcich z komerčných rádií. Grape by sme mohli zaradiť niekde Pohodu a Žákovic . Skĺbil špecifické znaky oboch a vytvoril festivalovú párty so svetovými hviezdami pre tých neskôr narodených.
V piatok 12. augusta sa otvorili brány festivalu po druhýkrát a celú parádu symbolicky odštartovala domáca formácia Teskohippies, v obmenenej zostave, v ktorej odišlého gitaristu Vila veľmi šikovne zastúpil miestny rodák Marko Manas, momentálne pôsobiaci v kapele Funny Faces. Slovenská úderka v podaní Vetroplach, Hex a Puding Pani Elvisovej sa postarala o kvalitnú before party a navnadili neúnavné hroznové deti na prvé veľké meno večera The Hurts.
Po zhliadnutí Thea Hutchcrafta a Adama Andersona nejedno ženské srdce pookrialo -tož prvý atribút dobrého koncertu. V prospech synthpopového dua hrá i fakt, že hudobné redakcie po celom svete radia ich koncerty na popredné priečky rebríčkov. Malo to energiu, živelnosť, bolo to čisté, hravé ako stvorené na piatkový večer. S prívlastkom svetový!
Odbiehame pozrieť na jeden z dvoch vedľajších, kapacitne obmedzených stageov, kde to praská vo švíkoch. Na pódiu to práve rozbalili žilinskí aristokrati The Swan Bride, my sa nechávame strhnúť davom a užívame si „mad romace“. Na druhom krytom stage battlujú Karaoke Tundra a Foolk, ale naše kroky už smerujú k hlavnému stánku, kde o chvíľu vystúpia páni, ktorým patrili najväčšie písmená na plagáte. Interpol nadviazal koncom 90. rokov na post-punk z čias dávnejších a toho sa drží dodnes. Podľa štyroch doteraz vydaných štúdioviek je ich štýl jasne definovaný a výraznejšie odchýlky od nich nemožno čakať. Niekomu sa zdajú nudní a nezaujímaví, inému ako najlepšia hudba ever. Interpol je takisto jedna z tých kapiel, ktoré vás na prvé počutie možno nechytia za srdce. Nezúfajte. Skúste to opäť alebo sa na to vykašlite. Tých vytrvalejších čaká ozajstná hudobná slasť. A od tohto všetkého sa odvíjal aj piatkový koncert a zmiešané reakcie naň. Skalní sa v prvých radoch zbožne kývali do rytmu, ostatní bezbranne prizerali a azda i nechápali ten rozruch okolo „nudnej“ trojice na pódiu. Ostatne, Paul a spol sa nešli pretrhnúť od energie a zmohli sa iba na skromné „Thank you“.
Setlist Interpol:
Success Say Hello To The Angels Narc Hands Away Barricade C’mere Rest My Chemistry Evil Lights Take You On A Cruise Summer Well The Heinrich Maneuver Length of Love Memory Serves Slow Hands Not Even Jail Obstacle 1
Zvyšok večera sa niesol v elektronickom móde. Na hlavnom stagei sa o indie diskotéku postarali švédski The Sounds, od vedľa sa hlásili o slovo Midi Lidi, či The Autumnist. Do skorého rána sa smažkovalo na lámané beaty v podaní The Qemists, B-Complexa a L-Plus-a
