Holandská speváčka Anneke Van Giersbergen vydala pred rokom trochu nečakane veľmi osobné akustické album The Darkest Skies are the Brightest. Na turné k nemu došlo zo známych dôvodov až teraz a bratislavský Randal v jej diári našťastie nechýbal. Anneke sa predstavila len sama s akustickou gitarou a svojím nádherným hlasom.
Je to už neuveriteľných dvadsaťsedem rokov čo vyšiel album Mandylion od kapely The Gathering. Vtedy ešte nová speváčka skupiny Anneke Van Giersbergen svojím hlasom doslova učarovala celému metalovému svetu. Tento úspešný príbeh trval až do roku 2007, kedy Anneke skupinu opustila, aby sa mohla realizovať ako sólová umelkyňa. Ani tento príbeh však nie je nemenej úspešný. Až pri takom koncerte, akým bol ten prvú novembrovú sobotu, si človek uvedomí akou bolo pre Anneke pôsobenie v The Gathering železnou košeľou.
Setlist koncertu pozostával z mixu piesní jednak z jej nového albumu, a tiež z coverov piesní od autorov, s ktorými spolupracovala, spolupracuje alebo sú pre ňu životnými idolmi. Z albumovej novinky tak postupne odzneli: Love You Like I Love You, Agape, Losing You, Lo and Behold, hravá I Saw a Car a na záver tiež Hurricane. Tie boli doplnené úvodnou Beautiful One z repertoáru jej kapely Agua De Annique, ktorá pôsobila v rokoch 2007 – 2011 a tiež piesňou Circles, z desať rokov starého albumu Everything Is Changing, ktorý vydala už sólovo.
A tie covery? Boli úžasné rovnako ako všetky tie jej autorské piesne. Samozrejme došlo aj na The Gathering a zo spomínaného albumu Mandylion odznela prelomová Strange Machines a tiež Saturnine z albumu if_then_else z roku 2000. Z dlhoročných spolupracovníkov išiel prvý na rad Devin Townsend a jedna z jeho najkrajších pomalých piesní s citoslovcami v názve In-Ah! No keby ju Devin počul v prevedení Anneke, neviem či by ju okamžite nevypustil zo svojho playlistu. Ďalšou hviezdnou spoluprácou je tá s Arjenom Lucassenom a jeho projektom Ayreon.
Odznela skladba Valley of the Queens z albumu Into the Electric Castle. Aj tak obohraté piesne akými sú Hallelujah (Leonard Cohen) a Wish You Were Here (Pink Floyd) vyzneli v jej prevedení veľmi sviežo a taká Running Up That Hill od Kate Bush priam nadčasovo. Od hrdinky z detstva ešte v prídavku odznela Cloudbusting.
Viete si predstaviť rockové piesne ako I Want to Know What Love Is (Foreigner), Wasted Years (Iron Maiden) a Like a Stone (Audioslave) v akustickom prevedení? Pred koncertom ani ja nie. Anneke však odvaha rozhodne nechýba. Už sa len postaviť sama so španielkou každý deň v inom meste a napriek tomu zakaždým strhnúť publikum chce jej konskú dávku, nieto sa ešte akusticky púšťať do klenotov rockovej, či metalovej histórie.
Najsilnejšou zbraňou je však samozrejme jej nadpozemsky nádherný hlas, ktorý zrejme prebije úplne všetko. A k tomu celá jej osobnosť na pódiu i mimo neho. Milá, usmievavá, vtipná, veselá, vďačná, bezprostredná a zároveň plachá, skromná, citlivá, empatická. A samozrejme, a to nepochybne výborná speváčka, výborná muzikantka a tiež hudobná skladateľka, na rozdiel od väčšiny popových interpretov. Tak nám ostáva len dúfať, že obľúbená blúdna Holanďanka k nám znovu zavíta skôr ako za sedem rokov.
Počas autogramiády po koncerte napríklad prezradila, že na budúci rok chystá nový album svojej prog metalovej formácie Vuur, či to že sa jej veľmi páči len pred pád dňami vydaný album Devina Townsenda, na ktorom mimochodom spieva tiež.
Zahrievačom celého večera bola domáca Dana Viktória. Komorné prevedenie len s klávesmi a sprievodným gitaristom vkusne zapadlo do celkovej dramaturgie. Dobre zahrané, pekný hlas, len trochu patetické texty. Asi by mala začať spievať anglicky. Publikum si však získala.
Randal bol konečne plný a vytlačené vstupenky na A-štvorkách pred koncertom prezrádzali starú školu. Anneke tiež čaká budúci rok životné jubileum.
Anneke Van Giersbergen; Dana Viktória; 5.11.2022; Randal Club, Bratislava
