Bratislava hostila ďalší skvost zo sveta jazzu, soulu a blues. V rámci cyklu City Sounds of Bratislava patril prvý decembrový piatkový večer dcére legendárnej americkej jazzovej speváčky Niny Simone. Prišla s posolstvom, ktorému prispôsobila aj svoj repertoár. Vo veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu odspievala skladby so silnými osobnými výpoveďami, ktoré ešte viac umocnila rozprávaním o svojej matke.
Pri hviezdnych ženských formátoch sme už akosi zvyknutí, že uvidíme parádne nastajlovanú interpretku s naštudovanou tanečnou choreografiou a ako inak – v top outfite. Na javisku sa však objavila ostrieľaná pokerovaná žena v rokoch v ležérnom hippie štýle, ktorej by ste, mimochodom, nielen zjavom, ale aj náturou tipovali o pätnásť rokov menej. Američanka s ocenením za najlepšiu muzikálovu herečku v hlavnej úlohe broadwayskej produkcie Aida zaujala rovnako dynamickým prejavom a tancom ako aj spevom. Zatiaľ čo z Ninyných nahrávok sa nám dostáva do ucha surový hlas sirény, u Lisy je to vibrujúci ohryzok plného typicky černošsky zafarbeného hlasu. Predispozície sa prejavili i v pohybovom nadaní a energii, ktorou speváčka nešetrila. Je ako žihadlo, čo si ani po päťdesiatke nemusí do konca koncertu strážiť svoje sily a nebodaj siahať na rezervy.
Lisa Simone – Le Ring live 2015
Sršala vtipom a nezastavila sa ani pri narážke na Donalda Trumpa. Pri predstavovaní titulnej skladby rovnomenného albumu My world sa spýtala publika, či si dokáže predstaviť perfektný svet. Ona osobne vraj nie – pri pomyslení na amerického prezidenta. Fanúšikovia reagovali potleskom. Pozitívnu energiu ešte znásobovala trojica hudobníkov, ktorá odohrala nahrávky z posledných dvoch albumov All is well a My world, v ktorom prednostne rezonuje spev. Výber nahrávok len podčiarkuje to, že Lisa chcela byť osobná, že chcela poodhaliť niečo zo svojho života, ktorého súčasťou bol aj kedysi turbulentný vzťah s jej matkou. Dnes je už však všetko zažehnané a Lisa nemá problém pohotovo adresovať prítomným v publiku otázku či vedia, koho je dcéra. Ako prejav úcty k svojej slávnej matke zahrnula do repertoáru cover verzie Ain´t got no, I got life, originálnu Nininu nahrávku z roku 1968 a ľúbostne ladenú If you knew, ktorú Nina zložila, keď sa Lisa narodila. Z jej úst sa naopak počúvala ako vyznanie dcéry matke. Najemotívnejšie sa však prejavila pri This place, piesni o dome jej matky, ktorého prah Lisa prekročila až desať rokov po jej pohrebe. Ako sa sama do hľadiska vyznala, v minulosti toto miesto zosobňovalo preňu bolesť a smrť, dnes ju napĺňa pokojom. Skrátka všetko je dobré, čiže All is well. V tomto duchu odznelo aj posolstvo s Let it all go, pri ktorej vyzvala fanúšikov, aby sa naučili veci pustiť, nechať odísť a verili, že všetko bude v poriadku. Keď už povedala všetko, čo mala, mohla sa strhnúť ozajstná šou. Simone si to namierila k divákom, podávala im rad radom ruky, pózovala s nimi na selfie, tancovala. Pri výbere skladieb si spomenula aj na Leonarda Cohena a jeho Suzanne, ibaže tá jej sa niesla v odľahčenom vzletnom africkom rytme. Pozoruhodným momentom bolo sólo za bicími, za ktorými sedel Sonny Troupé. Predviedol zhluk netypických rytmov so svojskou technikou, keď odložil paličky a na blany bubnov udieral dlaňami, čím pripomínal hru na congá. Boli to úderovky za použitia viacerých perkusijných nástrojov. Tým, že sa niektoré rytmy takmer prekrývali, podarilo sa mu navodiť dojem, akoby údery pochádzali od malého perkusijného orchestra.
Lisa Simone – Finally Free
Z veteránky, ktorá si v americkej armáde odkrútila jedenásť rokov, vychádzalo akosi všetko nenútene, prirodzene a od srdca. Svoju bezprostrednosť najbravúrnejšie demonštrovala v momente, keď si vyzula sandále a rozbehla sa ku kapele dolu schodmi bosá. Lisa je prosto formát bez zbytočnej formálnosti. Vlastne, jednej formálnosti sa predsalen dopustila. Rozlúčila sa s nami salutovaním, čo jej však my radi odpustíme.
