Často premýšľam nad tým, aký by bol soundtrack môjho života. Bol by to punk, rock, new wave alebo nejaký experimentál? Keby som bol režisérom, tak inšpiráciou pre filmovú hudbu, by bol festival Grauzone. Nie nadarmo je jeden z mojich obľúbených filmov Only lovers left alive (spoiler).
Ako každý rok si kupujem lístky do Haagu mesiace dopredu, nielen na Grauzone, ale aj na Rewire. Organizátorom dôverujem aj bez toho, aby bol zverejnený čo len jeden interpret, lebo verím ich úsudku a dramaturgickému výberu. Tieto festivaly sa stali mojou púťou za poznaním novej hudby aj seba samého.
Cítim sa tu doma, mám tu kamarátov, panuje tu súdržná a priateľská atmosféra, v ktorej sa stiera rozdiel medzi umelcami a poslucháčmi. Niečo podobné zažívam často v Prahe, kedy sa hudobníci po koncerte pridajú k publiku, podebatujú s účastníkmi a splynú s davom. Rovnako aj organizátori Grauzone festivalu boli veľmi ľudskí a po skončení svojej smeny sa z nich stávali obyčajní fanúšikovia.
Piatok
Začal som štandardne s neskorým príchodom na festival, čím som prišiel o kapelu Jima Jarmuscha, SQÜRL. Škoda nevyjadriteľná, keďže nechodia na turné a človek si ich môže vypočuť akurát tak z nahrávky alebo z filmu. Mali tu vystupovať už pred rokom, ale kvôli pandémii sa nemohli zúčastniť.
Lebanon Hanover som už konečne stihol. Post punkové duo neprestáva baviť, keď krásne načali gotickú atmosféru festivalu. V sobotu vystúpil aj William Maybelline so svojím sólovým projektom Qual, ktorý navzdory jednoznačnej hudobnej väzbe, pridáva temnotu ešte zo svojej rezervy. William je nielen muzikálne talentovaný, ale aj tanečne nadaný a pri extatickom tanci využíval industriálne rekvizity ako reťaze.
De Ambassade sa nedajú len tak ľahko kategorizovať. Túto kapelu nazývajú holandskou novou vlnou, ako aj kraut rockom s prvkami elektroniky aj jazzu. Dokazujú, že mladá generácia holandských hudobníkov má čo ponúknuť. DITZ z Anglie je celkom iná šálka čaju, poriadny post-punk, ako to vedia naservírovať len obyvatelia Spojeného Kráľovstva.
Smudged pripravili voľnejší set, skoro až s komediálnymi textami a nazeleno namaľované tváre taktiež všeličo naznačovali. Éterické melódie tiahli celým koncertom, ktorý bol zavŕšený cover verziou RIP od Portishead, ktorá mnohým chýba na živých koncertoch aj v nových nahrávkach.
Zanias, speváčka z dua Linea Aspera, vystúpila tiež dvakrát počas festivalu. V piatok to bol new synth live act sprevádzaný jej vokálom v malej sále klubu Paard. V sobotu predviedla vo veľkej sále toho istého klubu svoje DJské schopnosti.
Linea Aspera má až kultový status medzi fanúšikmi gotického štýlu. Nesklamala ich sugestívnym vystúpením až s divadelným pohybom. Po odohratí náročného koncertu sa išla uvoľniť na parket. Očividne sa jej páčil nasledujúci Infravision aj Pablo Bozzi – moderné talianske disco.
Sobota
Jednou z najlepších vecí na dobrom festivale je to, ako citlivo je vyskladaný, aby účastníci mohli jazdiť po koherentnej vlne zážitkov. Grauzone je v tomto skvelý festival, na ktorom nájde publikum nielen (neobjavenú) hudbu, ale aj filmy, výstavy a diskusie. Sobota začala v znamení novoromantikov a to filmom z ich prostredia Tramps. Celý deň sa niesol v duchu tohto obdobia, začiatku osemdesiatych rokov s výstredným oblečením a takmer všadeprítomnou odpoveďou na punk a new wave.
Nebol to jediný film tohto dňa. Fanúšikovia Jozefa Van Wissema si mohli užiť jedinečnú kombináciu jeho meditatívnej lutnovej hry a jedného z najvýznamnejších počinov kinematografie Nosferatu. K najznámejšiemu upírovi sa jednoznačne hodili inštrumentálne vlny lutnových strún. Holandský maestro nešiel proti logike príbehu, ale nechal ho plynulo splynúť s hudbou.
Po hudobnej stránke bol tento deň naplnený jemnejšími, za to rovnako temnými melódiami. Emma Ruth Rundle ukázala svoju krehkejšiu, pesničkársku tvár. Medzi skladbami nebola utiahnutá, no komunikovala s publikom v odľahčenom tóne. Hlboké myšlienky o vzťahoch a ľahkosti duše zabaľovala do kuchynských príhod.
Na pódium si na jednu skladbu prizvala čelistku Jo Quail, ktorá sa predstavila aj na sólovom vystúpení v neogotickom kostolíku Barthkapel. Neprenositeľná kombinácia elektronického zvuku čela s loopmi v odrazoch akustiky tohto nádherného priestoru. Bohužiaľ, nie všetci sa mohli dostať na tento koncert – záujem prevýšil kapacitu.
Ako kontrast obarili Američania Patriarchy s ich retro dark wave / synth hudbe so záľubou odhaľovať sa v koženom oblečení. Naživo menej uhladený prejav speváčky Actually Huizenga s jej výkrikmi do syntetizátorových a gitarových plôch, ktoré rytmicky viedli elektronické bubny. DJka Neu Romancer s výborným fresh setom pre mňa ukončila tento večer symbolicky nadväzujúc na názov raňajšieho filmu.
Nedeľa
Filmový začiatok posledného dňa nás preniesol ešte o pár rokov pred nových romantikov, k skupine X-Ray Spex a jej vokalistke Poly Styrene. Do našej časti Európy sa jej hudba dostávala iba k subkultúram, hoci jej hlas si zaslúži nad žánrové uznanie. Mimo poznania búrlivého Polyninho života a jej hudobných úspechov si divák odnášal jej zmierenie sa s psychickými chorobami a deštruktívnym spôsobom života, ktorý chcela upokojiť v náboženskom kulte Haré Krišna.
Nedeľné hudobné zážitky prichádzali zväčša z nečakaných miest: Thus Love, trio ktoré vzniklo z nudy v lock-downe a bez pandémie by nikdy neexistovali. Baby Dee predviedla príjemné a hravé vystúpenie s komplexnými melódiami sprevádzajúcimi výborné texty so zaujímavým hlasom. Nie nadarmo zanechala veľkú stopu v dejinách alternatívnej hudby ako napríklad v spolupráci s Current 93, Swans, Antony and the Johnsons atď.
Library Card boli hudobne ľahší, ale textovo bohatší. Ich texty by sa dali čítať ako úvahy k zamysleniu sa nad súčasným svetom. Belgrado zase boli viac zameraní na hudbu než na slovo. Hneď na prvú by mohlo napadnúť, že sú to juhoslovanskí gotici, no zdanie klame. Speváčka Patrycja je z Poľska a zvyšok štvorčlennej kapely je z Barcelony.
Na záver večera aj celého festivalu prišlo najväčšie prekvapenie: Dame Area z Barcelony. Z nahrávky by človek nepovedal, akú má silu táto dvojica. Vokály mali tú silu otriasať vecami, čo bolo ešte umocnené tvrdým zvukom z nástrojov domácej výroby.
Tanečná experimentálna elektronika majúca v sebe jemnosť aj tvrdosť navonok krehkej mladej ženy. Synchronizácia a divadelnosť sa preniesla do interakcie s publikom. Ešte keby som tak vedel po španielsky… Tak zase o rok, Grauzone!
Tot snel!
