Between The Buried And Me, Animals As Leaders – 11.09.2011; Bratislava, Randal klub
Dve vynikajúce zahraničné skupiny umocnili vo svojej tvorbe odlišný pohľad na hudobnú tvorbu. Animals as Leaders s dôrazom na inštrumentáciu hry boli sekundovaní austrálskou skupinou s krkolomným názvom Between The Buried And Me, ktorých sila bola okrem hudobnej zložky v speváckom výraze nabitom emóciami. Takýto kontrastný pocit som zažil na bratislavskom koncerte dvoch vychytených kapiel tvrdého razenia.
Animal As Leaders inštrumentálnym pojatím hry smerujú k tomu, že slová v hudbe nutne nemusia hrať hlavnú rolu. Ich progresívna fúzia metalu, smerovala viac k džezovým improvizáciám na spôsob skupiny Fermáta. Tvrdosť gitár bola miernená častými rytmickými zmenami tempa. Keď už to vyzeralo, že gitarové sóla sa poriadne rozbehnú, utlmil ich break, či iný prechod. Ich tvorba bola miestami prekombinovaná, ale po hudobnej forme veľmi zaujíma s častými prekvapeniami, ktoré ukázali, že ich skladby nie sú ľahko čitateľné. Between and The Buried and Me pritvrdili, improvizácii utiahli za uzdu a do toho pridali spevnú zložku s agresívnym temným nádychom. Opäť išlo o niečo ťažko definovateľného. Najviac sa skloňovali slová metal core, death metal, ale v ich hudbe bol aj nádych džezu, grindu, či progres rocku. V Between vládne personálny kontrastný protipól. Introvertnejšiu stránku prezentoval gitarista Dustie Waring, ktorý nervózne prešľapoval v prestávkach, kým spevák Tommy Giles stihol ku spevu a hre na klávesoch pridať aj priamočiaru komunikáciu. Tommy nezostával v klávesovej pasivite, ale často k nim a od nich odbiehal. Práve ten „synťák“ vniesol miestami do hudby „komičnosť“ a grotesknú temnotu. Tommymu nebol moc dobre rozumieť spievaný text, ale svojským interpretačným výrazom dal skladbám dušu.
Klub bol plný a som rád, že bratislavské, respektíve slovenské publikum (aj, keď bolo možné počuť aj nemčinu, či angličtinu), začína byť viac fajnšmekrovské. A neváha dojsť ani na tak neobľúbený koncertný deň, akou je Nedeľa.
