Český súbor Barocco sempre giovane sa zameriava na hudbu zo starších epoch – najmä vrcholného baroka. Vo svojom repertoári však má aj skladby z 21. storočia, keďže hľadá kontinuitu medzi jednotlivými štýlovými obdobiami. Jeho zakladateľ a vedúci súboru Josef Krečmer nám v rozhovore porozprával, prečo neobľubuje termín stará hudba, v čom sa podľa neho vyvíja interpretácia, objasnil nám aktivity súboru nielen v umeleckej oblasti a priblížil aj program ich koncertu na festivale Pro musica nostra Tyrnaviensi.
Ešte počas korony ste v niektorom z rozhovorov apelovali na to, že nedopustíte, aby múzy mlčali. Často sa hovorí o tom, čo umelcov v tomto čase oslabilo, no mňa zaujíma v čom váš súbor vyšiel po skončení pandémie posilnený.
Áno, pred pandémiou sme mali naplánovaný celý rad koncertov u nás, ale aj turné po Španielsku, Taliansku, Nemecku a Poľsku. Koncerty v zahraničí sa síce neuskutočnili, ale z koncertov v Čechách sa nezrušil ani jeden. Konali sa v náhradných termínoch a pokiaľ to nebolo možné, publikum nahradili kamery a mikrofóny. Online koncerty mali vysokú sledovanosť a zostalo nám z nich veľa zaujímavých nahrávok. Neviem, či súbor vyšiel z pandémie posilnený, ale určite sme nepremárnili čas. Tiež bolo dôležité, že hudobníci nezostali v dobe pandémie bez finančných prostriedkov.
V týchto turbulentných časoch sa ešte viac ukázala sila milovníkov umenia – mecenášov. Kto je dnes typickým prototypom podporovateľa vášho súboru?
Barocco sempre giovane je obecne prospešná spoločnosť. Každoročne sa zúčastníme grantových schém, ale máme tiež celú radu privátnych sponzorov, ktorí nás podporujú darmi a zmluvami o reklame.
Ďalšou veľkou civilizačnou ranou bola vojna na Ukrajine a práve vy ste rýchlo zareagovali a zorganizovali pomoc, ktorú ste osobne s vašimi priateľmi odviezli na Ukrajinu. Nie každý nabral tú odvahu, aby sa takto angažoval.
My sme si hneď na začiatku, keď ešte nebola žiadna organizovaná pomoc, požičali štyri dodávky, ktoré sme naplnili až po strechu potrebným materiálom a vyrazili smerom k Užhorodu. Naspäť do Čiech sme priviezli niekoľko matiek s deťmi z postihnutých oblastí a zaistili sme im dôstojné ubytovanie. Nebolo to žiadne politické gesto, ale potreba pomôcť trpiacim. Som veľmi rád, že členovia súboru nie sú iba výborní hudobníci zahladení do nôt, ale tiež ľudia, ktorí dokážu pomôcť tam, kde je to potrebné.
Súbor Barocco sempre giovane tvorili aj študenti konzervatória, v ktorom ste pôsobili ako pedagóg. Aký to je pocit, keď sa z vašich žiakov stanú vaši kolegovia – spoluhráči?
Barocco sempre giovane som naozaj založil ako študentský súbor na konzervatóriu, ktorý ale následne začal spolupracovať s významnými umelcami a účinkovať na prestížnych domácich aj zahraničných pódiách a hudobných festivaloch. Členovia súboru prejavili prianie pokračovať aj po skončení štúdií, dnes je súbor celkom profesionálny. Ja som sa síce stal vedúcim súboru, akýmsi „nehrajúcim kapitánom“, vytváram dramaturgiu koncertov, organizujem už takmer dvadsať rokov pravidelné koncerty Barocco sempre giovane, moja úloha sa však postupne stále viac posúva do manažérskej roviny.
V životopise súboru BSG sa píše, že pozornosť venujete aj spolupráci s laureátmi medzinárodných súťaží.
Podpora mladých umelcov je jedným z hlavných cieľov našej obecne prospešnej spoločnosti Barocco sempre giovane. Napríklad už takmer dvadsať rokov spolupracujeme s Akadémiou Václava Hudečka, ktorý bol veľkým podporovateľom súboru už od jeho vzniku. Okrem toho, že sme s nim odohrali stovky koncertov, spolupracujeme tiež pravidelne s najlepšími absolventami jeho akadémie, napríklad so súčasnými koncertnými majstrami a sólistami Českej filharmónie – Josefem Špačkem, Janem Mráčkem a Jiřím Vodičkou – všetci sú to laureáti významných medzinárodných súťaží.
Vy máte aj osobnú skúsenosť z pôsobenia v prestížnej Nadácii Yehudi Mehunina v Paríži, ktorá podporovala mladých umelcov.
Pre francúzsku nadáciu Yehudi Menuhina som pracoval koncom osemdesiatych rokov. Mojou úlohou bolo zabezpečiť účasť mladých českých a slovenských hudobníkov v medzinárodnom orchestri a ich účinkovanie na komorných koncertoch po celom Francúzsku. Bolo pre mňa veľkým zážitkom účinkovať na koncertoch v úlohe violončelistu s husľovou legendou a morálnou autoritou dvadsiateho storočia – Yehudi Menuhinem. Pre mojich zverencov to navyše bola ešte veľmi vzácna príležitosť spoznávať svet za železnou oponou.
V čom je podľa vás najväčšia sila starej hudby, ktorá priťahuje mladých hudobníkov, že sa chcú jej interpretácii venovať na profesionálnej úrovni?
Nemám rád pojem „stará hudba“. Diela barokových majstrov na mňa vôbec nepôsobia ako niečo starého. Preto som dal súboru názov Barocco sempre giovane, v češtine to znamená niečo ako Baroko stále mladé! Dnes pôsobí vo svete mnoho súborov, ktoré sa zaoberajú barokovou hudbou na vysokej úrovni a veľmi poučene. Interpretácia sa obecne stále vyvíja a omnoho väčší dôraz je dávaný na rozlíšenie rôznych štýlových období v hudbe. Vďaka sociálnym sieťam máme obrovské možnosti na konfrontáciu a donedávna netušené možnosti objavovať veľké množstvo notového materiálu, na ktorý sa po celé stáročia iba prášilo v rôznych archívoch a múzeách.
Súbor BSG pôsobí v Pardubiciach, kde okrem iného organizujete aj komorné koncerty a festival Pardubické hudební jaro. Mesto má bohatú tradíciu hudobného života, aká v ňom dnes panuje hudobná atmosféra a sú nejaké špecifiká, ktoré ho odlišujú od ostatných miest?
Členovia Barocco sempre giovane sa stretávajú na skúškach a koncertoch z takmer celej republiky, ale sídlo v Pardubiciach má veľa výhod. V prvom rade sú Pardubice naozaj veľmi kultúrnym mestom, kde je Konzervatórium, výborná Komorná filharmónia, dve Základné umelecké školy, niekoľko speváckych zborov atď. Máme tu verné publikum a o naše pravidelné abonentné koncerty je vždy veľký záujem.
Na budúci rok bude váš súbor Barocco sempre giovane, ktorý ste založili v roku 2004, oslavovať 20. výročie. Pripravujete nejaké oslavy?
Zatiaľ to nemám celkom premyslené, ale určite sa nejaký slávnostný koncert k výročiu založenia súboru uskutoční.
V rámci festivalu Pro Musica Nostra vystúpite na Smolenickom zámku a hoci charakter vášho telesa predurčuje, aby ste hrávali na historických miestach, predsa len v čom sú tieto koncerty pre vás výnimočné?
Miesto koncertu, jeho história a genius loci vždy umocní hudobný zážitok. Teším sa, že tomu tak bude aj na Smolenickom zámku.
Váš názov poukazuje na to, že cieľom je prezentovať hudbu starých majstrov, ale do vášho repertoáru prenikli aj diela od autorov súčasnej hudby. Zaujalo ma, že okrem barokového repertoáru zahráte aj dielo Simple Symphony op. 4 od významného skladateľa 20. storočia Benjamina Brittena. Prečo ste sa rozhodli pre túto kombináciu?
Ako napovedá názov súboru, baroková hudba skutočne tvorí základ nášho repertoáru. Pokiaľ hráme hudbu z neskorších období, obvykle ide o diela, ktoré sú barokovými majstrami inšpirované. Tak je tomu aj v prípade Simple Symphony od Benjamina Brittena. Suita č. 3, Stará ária a tanec od talianskeho skladateľa Ottorina Respighiho je dokonca transkripciou lutnových tabulatúr z obdobia renesancie a baroka.
Na festivale zaznejú diela A. Vivaldiho, O. Respighiho, zaznie aj Partita in d č. 9 pre sláčikové nástroje a basso continuo od Františka Ignáca Antonína Tůmu. Môžete v skratke predstaviť tohto obecne u nás nie príliš známeho autora?
Hudba Františka Ignáca Antonína Tůmy je pre Barocco sempre giovane tak trochu srdečnou záležitosťou. Narodil sa neďaleko Pardubíc, v Kostelci nad Orlicou, postupne získal jeden z najprestížnejších postov vtedajšieho hudobného sveta – bol dvorným skladateľom a kapelníkom cisárovnej Alžbety vo Viedni. Dnes síce nie je jeho meno príliš známe, ale je to skladateľ, ktorý má v hudobnej histórii významné miesto. Dodnes nie je jeho rozsiahle dielo celkom prebádané, v archívoch kláštorov a zámkov, najmä v Rakúsku, sa stále objavujú jeho dosiaľ neznáme skladby.
