Výzorom si boli podobní, radikálnym prístupom k hudbe tiež, osudom už tak nie. Kým Lubomyr Melnyk zapĺňal koncertné sály po celom svete, tvorba Milana Adamčiaka zostala na dlhý čas zabudnutá a autor sa pretĺkal, ako len mohol. Diela od oboch autorov zaznejú na knižnom festivale BRak.
Kanadský skladateľ s ukrajinským pôvodom otvorí knižný festival BRaK už dnes v Divadle Aréna. Koncerty Lubomyra Melnyka sú známe koncentrovanosťou. Na ploche pätnástich minút jeho skladieb sa odohráva akoby jedna téma, kontinuálne hľadanie jej spracovania, pričom poslucháč až po skončení ocení tú komplexnosť. Myšlienku kontinuálnej hudby rozvinul aj na svojom dvadsiatom druhom albume Illirion.
Lubomyr Melnyk – Illirion
https://www.youtube.com/watch?v=D4IgQ9f-V7A
Umenie, ktoré tvoril Milan Adamčiak nebolo také komunikatívne, no zároveň komunikovalo s jej viacerými druhmi. Prepojilo hudbu s výtvarným umením, grafikou a poéziou. Slovenský skladateľ bol činný aj v organizovaní umeleckého života, na jeho podnet prišiel do Bratislavy slávny americký komponista John Cage. Adamčiak žil pustovne, mimo civilizácie, v zabudnutí. V posledných piatich rokoch bola jeho tvorba opäť rehabilitovaná, vrátila sa nielen do galerijných priestorov, ale vynorila sa aj v kluboch, čo svedčí o tom, že odkaz Milana Adamčiaka začala objavovať mladá generácia. Štyria českí (Ivan Acher, Jan Jirucha, Petr Kofroň, Petr Wajsar) a dvaja slovenskí skladatelia zhudobnili Adamčiakove grafické partitúry, ktoré zaznejú v podaní Agon orchestra 3. júna v Divadle Aréna.
