Vo veku sedemdesiat rokov zomrel hudobník a skladateľ Marián Varga. Tvorca geniálnych melódií, charizmatická osobnosť a nekompromisný umelec.
Prvé zastavenie: Marián Varga bol živé dieťa, tak trochu uličník, ktorý prerozdeľoval svoju energiu medzi pouličné lotroviny a hudbu. Ku klavíru ho priviedol strýko Alojz, pedagogička Stella Ondreičková zase k tvorbe Leoša Janáčka, Clauda Debussyho a Bélu Bartóka, ktorého hudba pre neho znamenala veľkú inšpiráciu. Najbližším mentorom sa mu stal skladateľ Ján Cikker. Veľmi rýchlo pochopil chlapcov talent a dlhé roky ho rozvíjal.
Druhé zastavenie: Na konzervatórium prišiel dokonale pripravený po technickej aj teoretickej stránke. Klavírnu literatúru prechádzal s Romanom Bergerom, ku ktorému prechovával sympatie, no problémy s disciplínou pretrvávali. Časť učebnej osnovy považoval za zbytočnú, vyučovanie čoraz častejšie vynechával a nakoniec ho školy vylúčili. Zasiahla však prozreteľnosť, keď v jednom bare stretol Vladimíra Kaššaya a prijal jeho ponuku ísť do skupiny Prúdy. Obohatil ju ako interpret, skladateľ, aranžér a hlavne ako silná osobnosť. Pre Mariána to bol výlet do úplne iného prostredia, v akom sa dovtedy pohyboval. Tvorivý tandem Varga Hammel vyústil do platne Zvonky zvoňte – najsilnejšej československej výpovede v ére sixties.
Tretie zastavenie: Z kapely Prúdy odišiel v čase ich najväčšej slávy. Cítil, že nie je dostatočne využitý jeho interpretačný potenciál. Kapela nevedela preniesť štúdiové aranžmány na koncertné pódiá. Aj z tohto popudu vznikla art rocková skupina Collegium Musicum, Vargov prvý návrat k vážnej hudbe. Zdanlivú disharmonickosť, ktorá v Prúdoch bola ešte v náznakoch, a nástroj hammond, naplno rozvinul vo svojej inštrumentálnej kapele. Poslucháč s napätím počúval, ako dokáže Marián Varga rozpracovať tému, zauzliť ju v disonanciách a rozpliesť v durových tóninách, ktoré boli jeho obľúbené pre čistotu a jasnosť. Komplikované štruktúry sa neniesli v strojovosti, ale sú plné emócií a ľudskosti. Albumy Hommage à J.S.Bach / Ulica plná plášťov do dažďa (1970), Collegium Musicum (1970), Konvergencie (1971), Live (1973), Marián Varga & Collegium Musicum (1975), Continuo (1978), v tom „normalizačnom poriadku“ vzniesli odpor a chaos. Medzi to vytvoril kongeniálny pesničkársky album Zelená pošta, opätovná spolupráca s Pavlom Hammelom, a rockový muzikál Cyrano z predmestia.
Marián Varga – short documentary
Štvrté zastavenie: Nadviazanie na slávne Konvergencie sa podarilo s albumom Divergencie, pre Mariána o to dôležitejšie, že išlo o posunutie, resp. vykročenie k sólovej dráhe. Podstatné bolo aj vymenenie hammondu za syntetizátor aj obsahovať: jazz rock, post moderna, art rock, psychedelický pop. Návrat k pesničkám sa cyklicky opakuje, album Všetko je inak je predzvesťou Nežnej revolúcie a uzatvára jednu éru. České publikum malo k Vargovej hudbe vrelý vzťah, ešte pred rozpadom spoločného štátu sa objavujú na trhu dnes už zabudnuté albumy Dvě půle lunety aneb rebelant o lásce, na ktorom Varga zhudobnil milostné básne Karla Kryla, recitované samotným Krylom a Danielou Bakerovou, a Cestou k… / Stabil – instabil – kooperácia s Vladimírom Mertom.
Piate zastavenie: Návrat Collegium Musicum prišiel so spoločnou oslavou päťdesiatky Mariána Vargu a Fedora Freša. V Klube za zrkadlom odohrala kapela koncert a Varga sa po rokoch opäť vrátil k hammondu. Z ďalšieho koncertu na Pasienkach vzniká zvukový záznam Collegium Musicum ’97. O dva roky neskôr vyšiel album Prúdy 1999, ktorý je stretom staršej a mladšej generácie hudobníkov.
Collegium Musicum – live 1997
Šieste zastavenie: Marián Varga sa ako klasický skladateľ prejavil už pri rozpísaní orchestrálnych partov na albume Zvonky zvoňte. Neupínal sa iba k jednému hudobnému smeru, rovnako objavná bola pre neho avantgarda ako aj Mozartovo dielo. Vážnu hudbu skúmal nielen z formového a obsahového hľadiska, ale i z interpretačného. Bol schopný si kúpiť niekoľko verzií jednej kompozície, ktoré potom dôkladne analyzoval. Inšpiráciu pretavoval do originálneho novotvaru. Nahrávky Marián Varga & Moyzesovo kvarteto a Marián Varga a Noneto dokazujú, že keby sa v šesťdesiatych rokoch nevydal na dráhu bigbiťáka, tak by z neho bol rovnako invenčný skladateľ artificiálnej hudby.
Siedme zastavenie – Pocty a lúčenie. Dlhodobé zdravotné problémy mu komplikovali život. Mal mnoho plánov, rozpracovaných projektov, rozpísaných klavírnych partov. V januári tohto roka oslávil sedemdesiat rokov a verejnosť a jeho blízki priatelia si toto významné jubileum pripomenuli fotografickou výstavou Petra Procházku mapujúcu celú Vargovu kariéru, ocenenie Krištálové krídlo, slávnostný koncert, kde si Marián zahral jednu skladbu. Zatiaľ poslednou poctou bolo odohratie Vargových skladieb na festivale Pohoda aj s účasťou samotného tvorcu. Marián Varga zomrel 9. augusta vo veku 70 rokov. Všetkým nám bude veľmi chýbať.
Marián Varga – 70 live
https://www.youtube.com/watch?v=U91PxCNkK88
