Tretia symfónia Gustava Mahlera zaznie 29. februára a 1. marca v bratislavskej Redute. Slovenská filharmónia ju uvedie pod taktovkou Juraja Valčuhu spolu so Slovenským filharmonickým zborom (ženská časť) a Bratislavským chlapčenským zborom.
Sebakritický skladateľ, ktorý svoje ranné diela zničil alebo nezdieľal s verejnosťou, vložil do svojej symfonickej tvorby vlastný pohľad na svet. Mahlerova symfonická tvorba je oslavou života a prírodného mystériá. Hoci skladateľ spočiatku kontinuálne nadväzoval na nemecký symfonizmus, napriek tomu bol výrazne osobitý už od prvej symfónie, ktorá bola uvedená v roku 1889.
V symfóniách nachádzal obsahovosť a programovosť a to v kombinácii mohutného orchestra a ľudských hlasov. Tretiu symfóniu naplnil slovami zo zbierky nemeckých poém zozbieraných Achimom von Arnimom a Clemensom Brentanom, ako aj z Nietzscheho nihilistického traktátu Also sprach Zarathustra. Tretia symfónia pozostáva zo šiestich častí, pričom do štvrtej vstupuje ženský sólový hlas, na koncerte v Redute v podaní českej altistky Ester Pavlů, v piatej časti sa pridáva ženský a detský zbor.
Hoci Mahler priamo verejnosti neprezradil programové naplnenie jednotlivých častí, v korešpondencii hudobnému kritikovi Maxovi Marschalkovi sa zdôveril, že celú symfóniu nazval „sen letného poludnia“. Pre svoju časovú náročnosť aj z hľadiska početnosti obsadenia je každé jej uvedenie sviatkom v oblasti symfonickej hudby.