Rieka Dunaj patrí k symbolom nášho hlavného mesta. Spája aj oddeľuje najväčšie sídlisko od historického centra. Kultová formácia Trosky spojila tieto dva brehy, hoci jej aktéri nepochádzali a nevyrastali v Bratislave, keď bola jednou nohou v autentickom prostredí sídliskových raperov, tou druhou medzi klubovými ľuďmi, ktorí chceli viac, než len žiť vo svojej bubline. Trosky a ich koncert v KC Dunaj.
Časy, kedy slovenský rap nesmelo vstúpil do mainstremu s videoklipom Tozmemi, na ktorom sa podieľal kanadský režisér Gerard Whelan, sú už dávno preč. Dnes je skôr všadeprítomným ruchom, než len kurióznym obohatením v hitparádach. Zostarol a zovšednel. Rýchlo treba jeho popularitu využiť a vyždímať do posledného beatu, kým neodumrie. Napokon, stane sa to každému hudobnému žánru aj subkultúre. Epigónstvo nepotrebuje názor, stačí byť na správnom mieste v správny čas. Možno aj preto bol toľko vítaný koncertný návrat skupiny Trosky.
Vec a Midi sú zohratá dvojica. Hoci je každý z nich zaneprázdnený vlastným projektom a osobným životom, našli si čas na krátke oslavy. Trosky sú ich intímna záležitosť, s ktorou nehazardujú. Tá životná esencia by z toho veľmi rýchlo vyprchala. Dvadsiate výročie vydania ich kultového albumu je, ale veľmi dobrý dôvod, aby oprášili dávnu minulosť. Na veľkom vystúpení v MMC, troch koncertoch v ďalších slovenských mestách, jednej pražskej zastávke a na záverečnom bonuse, opäť v bratislavskom klube – KC Dunaj.
Trosky sa v KC Dunaj predstavili v mimoriadne zaujímavej spoločnosti – novej generácii raperov s názorom. Kaviarenskú scénu prezentoval Prezident Lourajder so svojimi ironickými a dvojzmyselnými textami, no s nepriamym ťahom na bránu, neoplývajúci až takou schopnosťou vtiahnuť do deja. Pravým opakom pôsobil na publikum Tono S, ktorý je známy aj ako raper bez nadávok a ako ten, čo mladých ľudí motivuje zaoberať sa veci verejnými. Priamosť, ktorá chýbala u Prezidenta, znásobil trefnými metaforami. Žiadna „suchota“ , ale dokonalé performance idúce do podstaty, odvážne bodanie do osieho hniezda zmocnené výbornou technikou frázovania. Predskokani spravili svoje, zvyšok večera už ovládla formácia Trosky.
Tono S – Tono Temnota
Charizmatický Vec a uvážlivý Midi preniesli ľudí do deväťdesiatych rokov, do čias, kedy väčšina z nich ešte ani nežila, alebo bola príliš malá, aby si pamätala začiatky slovenského rapu. Mladšie ročníky sa tak dozvedeli, čo na ich „starších bratov“ číhalo. Deväťdesiate roky boli plné beznádeje, no ustáli sme to. Čakám na deň, Zakázané Uvolnenie, Sviňa sú tým napínavým dejepisom odohrávajúcim sa na pozadí obyčajných životov.
Trosky – To Sme My
Ďalším zaujímavým aspektom bolo vysledovanie, ako sa menilo používanie slovenčiny v rape. Najviac tento kontrast rezonoval práve medzi Tonom S a starými Troskami. Z niektorých slov sú už dnes smiešne archaizmy, ale o pár rokov to bude rovnaké s frázami ako hejter či fake. Dôležité myšlienky však pretrvajú. Rovnako aj hudba, ktorú zahrali z vinylových platní, má stále svoju silu.
Technické možnosti albumu Trosky možno vnímať trochu s úškrnom, ako nedávno povedal Vec pre magazín Refresher, no nie s posmechom. Aj po dvadsiatich rokoch sa pred vami zjaví pravdivý obraz doby. Je obdivuhodné, že dvadsaťroční chalani spravili takéto nadčasové dielo, ktoré dokáže baviť naprieč generáciami. Trosky skončili a odišli so cťou.
