Americká rocková skupina Mr. Big, ktorá začala svoju hudobnú púť v roku 1988 a žala úspechy najmä v prvej polovici 90-tych rokov, ju v tomto roku posledným celosvetovým turné The BIG Finnish Tour uzatvára. O to väčšia škoda, že vo skvelej forme! Presvedčiť sme sa o tom mohli aj v bratislavskom MMC prvú aprílovú sobotu.
Mr. Big bol sformovaný v Los Angeles v klasickej zostave Eric Martin (spev), Paul Gilbert (gitara), Billy Sheehan (basa) a Pat Torpey (bicie). Posledný menovaný nás v roku 2018 opustil, kapela však ešte stihla dokončiť svoju poslednú deviatu štúdiovú nahrávku Defying Gravity a oznámila záverečné turné. Bez Pata to proste ďalej nepôjde! Veľmi sympatické gesto.
Skupina sa preslávila v roku 1991 albumom Lean Into It, z ktorého pochádzal megahit To Be With You. Parafrázujúc slová nemenovaného redaktora nemenovaného časopisu, aj Mr. Big postihol doslova mor väčšiny rockových a metalových kapiel 90-tych rokov, kedy sa vynikajúci muzikanti mohli uriffovať aj na smrť, ale ľudia si ich aj tak budú navždy stotožňovať len s tým obohratým cajdákom. To isté sa stalo aj ich kolegom z Extreme s ultimátnym hitom More Than Words, Scorpions, dokonca dva krát, s rozmnožovacou Still Loving You a revolučnou Wind of Change a Aerosmith to celé zabili mimoriadne otravným triptychom Cryin`, Amazing a Crazy.
Keď sa Erica Martina neskôr pýtali koľko zarobil len za hit To Be With You, lakonicky zahlásil, že si za odmenu kúpil veľký dom, o ktorý ho však následne obrala jeho bývalá manželka. Nuž, aj takéto sú príbehy krásnych a zamilovaných piesní a chytrej ženskej sa rozhodne oplatilo To Be With Eric Martin…
A čo nám teda páni na záver hrali? Pat Torpeya nahradil výborný Nick D’Virgilio a kapela spustila svoj prvý hit z eponymného albumu, Addicted to That Rush, nasledovala Take Cover a úvodnú zahrievaciu časť koncertu ukončila Price You Gotta Pay z albumu Bump Ahead (1993). Za zvuku vŕtačiek a svižnej Daddy, Brother, Lover, Little Boy začala stredná časť setu, kedy bol odohraný komplet celý prelomový album Lean Into It.
A práve vtedy si človek uvedomí, že popri notoricky známych hitoch akými sú Green-Tinted Sixties Mind, či Just Take My Heart, album obsahuje aj také skvelé, málo známe skladby ako Voodoo Kiss, My Kinda Woman, A Little Too Loose, či Road to Ruin.
Záverečná časť koncertu patrila predovšetkým coverom. Popri známej Wild World, to boli Shy Boy od Talas, 30 Days in the Hole od Humple Pie, Good Lovin` od The Olympics a na úplný záver Baba O`Riley od The Who. Doplnené ešte skvelou Colorado Bulldog a sólami Paula a Billyho.
V Good Lovin` si kapela prehodila pozície, Eric Martin sa chopil basy, Paul Gilbert usadol za bicie, Nick prevesil na krk gitaru a najstarší Billy sa chopil úlohy frontmana. A išlo im to náramne. Ostatne, radosť z hrania od všetkých zúčastnených bola priam hmatateľná počas celého koncertu. Až sa človek smutne pýta. Prečo teda koniec?
Predkapelou večera bola hard rocková formácia Jared James Nichols. Tri dni od bratislavskej zastávky odohral Mr. Big ešte jeden slovenský koncert, v košickej Hale umenia.
