Popredná post-rocková formácia z kanadského Montrealu fungujúca od roku 1994 je aktuálne na európskom turné. Bratislavský MMC mal tú česť privítať, ako prvý na Slovensku, skutočnú legendu post-rockového žánru v podobe osemčlenného inštrumentálneho zoskupenia, ako aj pre kapelu tradičnej videoprojekcie.
Po sedemročnej pauze sa v roku 2010 Godspeed You! Black Emperor vrátili na pódia a odvtedy vypredali stovky živých vystúpení po celom svete. V prvom období kapely do roku 2003 kapela nahrala 4 štúdiové albumy s krkolomnými, či predlhými názvami, z ktorých najväčší úspech zaznamenala nahrávka z roku 2000 s názvom Lift Your Skinny Fists Like Antennas to Heaven (no uznajte!). Po reunione pridali ďalšie štyri štúdiovky, pričom posledná z roku 2021 nesie názov G_d`s Pee AT STATE`S END! (no uznajte!).
Kapelu v roku 1994 založili v Montreale gitaristi Efrim Manuel Menuck a Michael Moya a basák Mauro Pezzente, ktorí v Bratislave samozrejme nemohli chýbať. Dopĺňal ich tretí gitarista David Bryant, huslistka Sophie Trudeau, ďalší basgitarista, ktorý striedal aj tradičnú basu Thierry Amar, dvaja bubeníci Aidan Girt a Timothy Herzog a 16 mm projekciu mali na starosť Karl Lemieux a Philippe Léonard.
Godspeed You! Black Emperor koncom deväťdesiatych rokov v podstate preddefinovali post-rockový žáner, ako prevažne protestnú hudbu s dlhými inštrumentálnymi komornými rockovými kompozíciami. Ich hudba je známa svojimi kontrastmi medzi ambientnými a dronovými zvukovými plochami, chaotickými crescendami, používaním vonkajších zvukov a monológov hovoreného slova, so zameraním na dystopické, anarchistické a protivojnové témy.
Legendárne sú ich živé vystúpenia s využívaním 16 mm videoprojekcie s obrazovými kolážami a prekrývajúcimi sa analógovými filmovými slučkami. Skupina má len dve oficiálne fotografie počas celej svojej existencie, len veľmi sporadicky poskytuje rozhovory, nemala nikdy svoju webovú stránku, ani žiaden účet na sociálnych sieťach a nikdy nenatočila žiadne video. Len málo rockových kapiel v 21. storočí sa tak vytrvalo snaží nechať svoje hudobné dielo hovoriť len samo za seba.
Dvojhodinový koncert pozostával zo siedmych dlhých skladieb. Úvod patril kompozícii Hope Drone, z posledného albumu odznel kúsok First of the Last Glaciers, ďalej došlo aj na dve úplne nové skladby a staré obdobie kapely prezentovali v závere koncertu položky World Police and Friendly Fire, Moya a The Sad Mafioso.
Na koncert som sa vybral na základe referencií od priateľov a schválne nepobozkaný čoby len jednou jedinou skladbou od tejto úžasnej kapely. Risk sa vyplatil a rozhodne som neoľutoval. Úprimne, nečakal som, že to bude až také dobré.
Tak ako kapela aj obecenstvo by sa dalo označiť za decentné a kultivované. Prevažovala mužská zložka v strednom veku a spolu ich do MMC došlo cez päťsto. Poniektorí sa chvíľami pokúšali aj headbangovať, či sedieť na zemi (čo bolo mimoriadne nevýhodné kvôli projekcii). Nič z toho mi však neprišlo príhodné. Stačilo len stáť, počúvať a pozerať…
