V jednom rozhovore ste spomínala, že máte rada harmóniu a vyváženosť. Vo svete vážnej hudby, by poslucháč očakával práve takéto naplnenie, ale je to rôznorodý svet plný kontrastov, konfliktov, nenaplnených ambícií, osobných tragédií, ktoré sa preniesli aj do tých diel. Je to práve konflikt a dráma, ktorý priťahujú poslucháčov, alebo práve to upokojenie?
Myslím, že práve v tom je náš svet klasickej hudby dokonalý. Každý si nájde podľa svojich preferencií. Môžu to byť veľké emócie v opere, monumentálne symfónie, alebo intímny, delikátny komorný koncert. V tom napríklad vidím pre seba vyváženosť, keď môžem vystupovať ako Verdiho Gilda, spievať Mahlerovu druhú symfóniu Vzkriesenie, alebo Schubertiadu, ktorú sme práve uvádzali v rámci festivalu Pro musica nostra.
Už vyše osemnásť rokov vystupujete po celom svete na operných pódiách. Ako sa za tie roky zmenila operná produkciu, na čo sa najviac teraz prihliada po produkčnej stránke a čo sa v súčasnosti najviac vyžaduje od operných sólistov?
Musím vás poopraviť, je to už neuveriteľných dvadsaťpäť rokov. Operní speváci musia byť okrem svojho speváckeho umenia herecky zdatní, flexibilní a musia byť pripravení spĺňať všetky požiadavky dirigentov a režisérov. Operné predstavenia dneška neponúkajú iba krásny spev, ale často aj strhujúce herecké výkony. Je potešením, ak hudobná a divadelná stránka sú v rovnováhe a človek odchádza z opery obohatený komplexným zážitkom.
Gro vášho programu na festivale Pro musica nostra zaplní piesňová tvorba Franza Schuberta, najmä tá jeho ľúbostná. Aký máte vzťah k tvorbe tohto skladateľa, čo vás na nej najviac fascinuje a aké najväčšie výzvy sú v nej pre speváckych sólistov?
K Schubertovej tvorbe som sa dostala hneď na začiatku svojej kariéry. Pre projekt, ktorý sa nakoniec neuskutočnil, som musela pripraviť program čisto z piesní Franza Schuberta. Bola som nešťastná, lebo z konzervatória som poznala asi päť piesní, ktoré ma veľmi neoslovili. V knihovne v Prahe som si našla jeho kompletnú tvorbu a nestačila som žasnúť, aké skvosty som objavila. Keď som pripravovala tento program s Martinom Krajčom bola som zase nešťastná, že máme k dispozícii iba jednu hodinu. Veľa krásnych piesní sa do programu bohužiaľ nedostalo.
V programe budú prítomné aj diela od skladateľov ako Joseph Kaspar Mertz. Čím vás tento skladateľ oslovil a čím môže osloviť súčasného poslucháča?
V našom program zaznejú okrem piesní Franza Schuberta sólové gitarové skladby Josepha Kaspara Mertza. Pre mňa bol tento skladateľ pred našim prvým koncertom tiež neznámy, ale myslím, že Martin vybral krásne skladby, ktoré ideálne spolu s textami doplňujú Schubertove piesne.
Na tomto koncerte zaznie aj recitácia básní v podaní Vladimíra Kobielskeho. Aký máte vzťah k poézii? Aký druh poézie obľubujete?
Síce mám doma pár básnických zbierok, ale priznám sa, že čítam viac beletriu. Boli obdobia, kedy som si ju kupovala a s potešením čítala, ale dnes akoby som na ňu nemala kľud. Tak sa občas poteším aspoň haiku. Som rada, že cez piesňovú tvorbu, ktorej sa momentálne intenzívnejšie venujem, prichádzam do skoro každodenného kontaktu.
V čom predstavujú pre vás podobné recitály v komornom prostredí väčšiu výzvu než účasť na veľkých operných produkciách?
Nerada nadužívam slovo výzva. Je to jednoducho iný typ interpretácie. V rámci piesne máte omnoho menší priestor na vyjadrenie emócií. Každé slovo, každý nádych, každá čiarka má význam a vy ako interpret musíte využiť tieto možnosti na maximum. V rámci opery máte samozrejme väčšiu plochu a viac času.
Pristupujete ku koncertnému vystupovaniu aj v zmysle istého hereckého prednesu, alebo oddeľujete tieto dva svety – operné produkcie a komorné recitáli?
Nakoľko každá pieseň je malý príbeh, herecký prednes je potrebný. Ale ako som už napísala, komorné koncerty sú iný svet. Vyžadujú inú energiu, viac vnímate publikum a spoločnú interakciu. Výraz, ktorý je potrebný pre pieseň by v opere vo väčšine prípadov nedostačoval.
Ako sa vám prenášajú árie postáv na koncertné javiská? Čo je tam dôležitejšie – prenesenie tej hudobnej myšlienky, charakteru postáv, alebo dôraz na komorný aranžmán?
Pokiaľ sa pýtate na operné árie na koncertných pódiách, ich interpretácia sa už blíži opernej produkcii. Síce nemáte úplnú slobodu pre hereckú akciu, ale charakter postavy, výraz a samozrejme hudobnú stránku musíte vo vašom stvárnení aj pri koncertnom uvedení bezpodmienečne naplniť.
Dlhý čas ste vystupovala predovšetkým v zahraničných operných domoch, pričom vaše premiérové vystúpenie v SND prišlo až s úlohou Adiny v opere Nápoj lásky. Minulý rok ste zase vystúpili na galakoncerte venovanej Lucii Popp, túto sezónu sa predstavíte v postave Donny Anny v Mozartovej Don Giovanni. Bude mať naše publikum tú česť sa s vami častejšie stretávať na našej opernej scéne? Sledujete našu opernú scénu a ako sa vám páči repertoár Opery SND?
Áno, je pravda, že môj debut v SND sa uskutočnil až v roku 2012, ale teším sa, že nové vedenie nadviazalo so mnou opäť spoluprácu. Hosťovanie záleží na repertoári divadla a samozrejme mojich časových možnostiach, takže som veľmi rada, že som mohla prijať ponuku na stvárnenie Donny Anny v slávnej inscenácii Jozefa Bednárika Don Giovanni a opäť sa po roku do SND vrátiť.
Pro musica nostra sa snaží oživiť miesta, kde sa kedysi aktívne pestovala živá hudobná produkcia. Myslíte si, že bežní ľudia majú taký vzťah k hudbe, že ju berú viac ako sviatok, v ktorom chcú zažiť špičkový výkon interpreta, byť obklopený pekným prostredím a mať komplexný zážitok, ktorý je viac spoločenskou udalosťou. Môžu podobné festivaly osloviť aj nie bežné publikum vážnej hudby?
Myšlienka festivalu Pro musica nostra ma nadchla hneď, ako som sa o festivale dozvedela. Prinášať živé umenie do priestorov pre aké bola hudba v minulosti komponovaná, ale v ktorých dlhé desaťročia nezaznela, je mimoriadny počin. Keďže mám už koncerty za sebou, môžem potvrdiť, že mali neopakovateľnú atmosféru. Všetky tri boli v ideálnych priestoroch pre piesňový recitál s gitarou a prijatie od publika bolo mimoriadne. Neviem, či sa jednalo o bežné publikum klasických koncertov, alebo iba výnimočných poslucháčov, ale všade boli veľmi pozorní a pre nás umelcov vytvárali srdečnú a inšpiratívnu atmosféru.
