Už dlhší čas mi v podvedomí svietilo žltočervené logo Brujeria s dátumom 14.jún, kedy mala táto kapela vystúpiť v bratislavskom Randali. Zlovestný image mexických hrdlorezov, provokačné texty/názvy albumov,brutálna grafika obalov platní – Esto Es (toto je) Brujeria. Tento názov nesie ich posledný album, ktorému je venované aktuálne turné po Európe. Spoločnosť im u nás v tento večer robili žánrovo príbuzné kapely z našich končín Attack of Rage a Abortion.
Akciu otvárajú Attack of Rage z Bánoviec nad Bebravou, ktorí (mi) po rokoch na scéne na chvíľu akoby zmizli z dohľadu, začínam ich opäť registrovať až posledných pár rokov. Pamätala som si ich ako celkom slušnevalivýgrind s groovy-pasážami, aký sa u nás moc nepestuje.
Speváka môžeme poznať aj z obdobnej konštelácie Embolism, kde pôsobí už od konca 90.-tych rokov. Do Attack of Rage priniesol určitý typ anglického frázovania slovenských textov, ktoré si špeciálne u metalových kapiel dosť cením.
Z predošlej zostavy si pamätám len bubeníka Hoyasa (aktuálne hrá aj v trenčianskom Depresy), ale v súčasnom zložení znejú nanajvýš zohrato a odozvy publika nijako nenasvedčovali tomu, že hrá ešte len prvá kapela. Pred koncom svojho setu zahrali cover od Napalm Death Breed to Breathe, čo viditeľne ešte viac pozdvihlo už tak dosť povznesenú náladu v publiku.
Nasleduje nitriansky mince/grindový ansámbl Abortion na čele so svojim dlhoročným predákom Leprom. Tento ,slovenský Agathocles‘ zahŕňa v zostave aj gitaristu/zvukára Libora, tým pádom má kapela o zvuk postarané. Dlhodobo si všímam kravský zvonec v zostave bicích, čo v metalovej muzike nie je úplne bežné, tu však zneje úplne suverénne, ako aj celé aranžmány kapely.
Medzi songami sa nám dostávajú Leprove žartovné vsuvky a vysvetlenia textov; ,Kokoti na kokaíne‘ tu ale asi vysvetľovať veľmi netreba, ,Bomby na Nitru´ sú už tradičným hitom a medzičasom aj pravidelná akcia v nitrianskom klube (kedysi Stará, dnes už) Nová Pekáreň. Ako sa ale spieva v mojej obľúbenej opere Krútňava – „čas neleží, ale beží“, a tak sa síce možno stihne odohrať celý playlist, ale na prídavky už moc nevystalo. Ideme sa teda pred dnešnými headlinermi trocha vyvetrať.
Brujeriu založili muzikanti z iných kapiel (Dino Cazares aka Asesino, zároveň zakladajúci člen Fear Factory, pri úplnom zrode kapely stál napr. aj Jello Biafra z Dead Kennedys), a tento osud ju sprevádza prakticky počas celej existencie, keď sa v nej striedajú známe osobnosti hudobného ghetta. Oficiálne vystupujú pod fiktívnymi prezývkami členov drogových gangov (Fantasma, El Criminal, El Cynico) a ich identita ostáva počas koncertov skrytá. Výnimku tvorí vzrastom neveľký, no zjavom nezabudnuteľný ,Pinche Peach´, ktorý k Brujerii patrí už od debutového albumu Matando Güeros(1993).
Svojrázny imidž, ktorý dnes Brujeriu charakterizuje, vznikol vlastne z potreby členov maskovať sa pred nahrávacími spoločnosťami, u ktorých boli viazaní. Neustále zmeny v zložení členov Brujerie spôsobujú mierny chaos, minimálne viacerí fanúšikovia (dnes márne) očakávali na base legendárneho Shanea Emburyho alias Honga. Hongo Jr. (Nick Barker) síce nahral bicie na novom albume, ale ani jeho na tomto turné neuvidíme.
Pod prezývkou La Encabronada (Nahnevaná) sa skrýva gitaristka, speváčka a herečka Jessica Pimentel, známa zo seriálu Orange is the new Black. Na novom albume zarezonovala hlavne v songu Bruja Encabronada, dnes sa žiaľ musíme zaobísť bez nahnevanej bosorky.
V úvode setu ma ale poteší starodávna Colas de Rata z (v poradí druhého) albumu Raza Odiada (1995). Nechýba ani Pito Wilson, Consejos Narcos a samozrejme Revolución. Osobne sú mi najbližšie hitovky práve z prvých 2-3 albumov (Matando Gueros, Raza Odiada a Brujerizmo) ktoré vznikali, keď sa ešte na tvorbe muziky podieľal Asesino. Približne dve tretiny playlistu vypĺňa práve tento materiál, popretkávaný songami z nového albumu.
V jednom momente sa nám speváci Juan Brujo a El Sangrón vyhrážajú mačetami, chvíľu na to odrezaná hlava – maskot Coco Loco – so svietiacimi očami fajčí cigu z publika, ktorú dostal Pinche napriek výzve ,con tabacco NO!´…je to nakoniec celkom veselá podívaná. Na záver samozrejme nemôže chýbať cover s názvom Marijuana, čo je vlastne prezlečená, v duchu Brujerie upravená Macarena.
Brujeria sa síce prezentuje ako satanistický narco-grind, kto by však čakal ostentatívne vzívanie diabla zostane sklamaný. Brujeria totiž spieva o démonoch nášho sveta, pašeráctve a brutálnych praktikách drogovej mafie, špinavej politike a rasovej nenávisti.
Aj keď pri tejto kapele nikdy nie je jasné, koho vlastne na pódiu (ne)uvidíte, jedna vec je istá. Ak máte radi grind/death/metal, rozumiete nadsázke a nevadí vám štipka okultizmu, uvaria si vás títo čarodejníci do mäkka a vy im to zožeriete aj s chlpmi.