V záplave umelcov, v záhone ich nahromadenej kreativity a túžbe po vyjadrení, sa raz za čas objaví osobnosť, ktorá zmení celú epochu a pripraví ju na prechod do nových čias. Revolučné vyjadrovanie v tvorbe Ludwiga van Beethovena sa stalo takouto hybnou silou. Predstavili ho organizátori festivalu Konvergencie.
Dmitri Šostakovič a Béla Bartók. Skladateľské osobnosti, pri ktorých si festivalový tím Konvergencií vymedzil krátky úsek z ich života a zhustil ho do profilového koncertného týždňa. Fokus na nemeckého skladateľa, autora súčasnej európskej hymny, bol iba otázkou času. Prišiel akurát vo vhodnú chvíľu.
Za dva roky si pripomenieme 250. výročie od narodenia Ludwiga van Beethovena. Podobizeň rodáka z Bonnu zaplní plagáty, noviny a magazíny po celom svete a jeho hudba bude všade. Možno aj z tohto dôvodu sa organizátori festivalu Konvergencie rozhodli pre skoršiu poctu. Ak aj za tým nestojí jasnozrivosť, tak predpoklad, že dohodnúť vystúpenie Brodsky Quartet v tomto termíne bude problém.
Beethoven sa stal pop kultúrnou postavičkou a pri nej je pre masy vždy podstatnejšia náplň životopisu ako umelecká výplň. Ludwig van Beethoven fascinuje svojím osudom a koncom, ale nad tým všetkým sa už tri storočia nesie geniálne dielo. Svojou rozsiahlosťou nebolo také veľké ako Mozartovo, ani vo svojej dobe úspešne reflektované ako u Haydna, ale revolučnými myšlienkami z neho spravilo symbol boja za slobodu jednotlivca a anticipovalo novú epochu.
Hudobný maratón pod hlavičkou Konvergencie otvorili dva komorné koncerty, na ktorých zneli diela (Komorný koncert I – Husľová sonáta č. 4 a mol op. 23; Violončelová sonáta č. 4 C dur op. 102/1; Klavírne trio B dur op. 97„Arcivojvodské“, Komorný koncert II – Klavírna sonáta č. 8 c mol op. 13 „Patetická“; Sláčikové kvinteto op. 29; Septeto Es dur op. 20) v podaní slovenských interpretov (Marián Svetlík – husle, Martin Ruman – viola , Peter Vrbinčík – viola, Jozef Lupták – violončelo, Ján Prievozník – kontrabas, Branislav Dugovič – klarinet, Peter Kajan – fagot, Igor Karško – husle) so zahraničnými hosťami (srbský klavirista Aleksandar Serdar, český hráč na lesný roh Martin Novák a rakúsky huslista Sebastian Gürtler). Kombináciami rôznych nástrojových obsadení sa podarilo ukázať Beethovenov zmysel pre inštrumentálnu farebnosť a bohatý členený melodický oblúk, napr. v obľúbenej Klavírnej sonáte č.8 c mol nazývanej „Patetická“.
Beethoven Late Quartets – teaser
Po nich už na tri večery obsadil Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu Brodsky Quartet v zložení Daniel Rowland – 1. husle Ian Belton – 2. husle Paul Cassidy – viola Jacqueline Thomas – violončelo. Publikum nasmeroval do najťažšieho Beethovenovho obdobia. Do tvorivej a osobnej krízy ústiacej v hluchote, depresiách, problémoch so synovcom. Napriek týmto ťažkostiam sa skladateľovi podarilo ešte raz nadýchnuť a vytvoriť nadčasové kompozície s ľahkosťou jemu vlastnou.
V neskorých sláčikových kvartetách Beethoven zavŕšil to, čo Haydn predostrel ako otec sláčikového kvarteta. Beethoven anticipoval hudbu dvadsiateho storočia, keď sa zameral viac na samotný zvuk než na formu, ktorú ak nie prekračoval, tak preskakoval v kontrastných témach plných hlbokej emocionality aj spirituality. Britský súbor sa do siedmich sláčikových kvartet pustil s veľkou vervou a odohral ich expresívne bez pátosu a postojačky, s výnimkou sediacej violončelistky. Kvarteto predstavilo nemeckého skladateľa ako výbušného, energického, útočného aj so smrťou zmiereného umelca. V ich interpretácii sa spojila integrita ducha doby a ľudských potrieb, ktoré sa rokmi ani stáročiami nemenia: túžba byť milovaný a byť rešpektovaný.