Keď sa pred časom návštevníci kamenných predajní s hudbou Third Man Records vrátili domov, našli si v taškách okrem zakúpených vinylov aj jeden, ktorý si nezakúpili. Išlo o vinyl v bielom obale, bez autora, bez coveru iba s modrou pečiatkou No Name. Až po jeho položení na gramofón poslucháčom došlo, že majú doma kópiu šiesteho sólového albumu Jacka Whitea.
Jack White, ktorý je okrem iného aj majiteľom Third Man Records, sa rozhodol takouto formou dostať medzi ľudí svoj nový, neohlásený, štúdiový album. Netrvalo dlho a No Name sa objavil v plnej dĺžke na internete, čo podporil aj samotný White. Po týždni sa ale rozhodol album v štúdiovej kvalite zdieľať so všetkými svojimi fanúšikmi na streamovacích platformách.
O prekvapenie sa White postaral už v roku 2022 kedy v rozmedzí niekoľkých mesiacov vydal svoje dva posledné albumy. Prvý Fear of the Dawn sa zvukovo niesol na vlne elektroniky, záplave gitár a pôsobil až nevyspytateľne a chaoticky. Jeho nasledovník Entering Heaven Alive bol zase akustickejší, kľudnejší a umiernenejší. White tak dokázal v krátkej dobe vyprodukovať dva absolútne odlišné albumy, pričom na každom z nich predviedol svoj talent z inej perspektívy.
Na aktuálnej novinke sa ale White vracia k vlastným koreňom a vzdáva hold garážovému rocku. Špinavé gitary, ostré riffy, energia, agresia a chytľavé vokály v sebe nezaprú inšpiráciu jeho domovských The White Stripes. Aj keď sa White na No Name vracia k vlastným hudobným koreňom album rozhodne nie je vykrádačkou seba samého. Každá jedna skladba má svoju nenapodobiteľnú energiu a zároveň spoločne vytvárajú ucelený a celistvý album.
Hneď úvodná Old Scratch Blues udáva rytmus, v ktorom sa nesie celý album. Bluesové intro strieda poctivá rocková nálož gitár a Whiteov agresívny vokál, ktorý v závere dopĺňajú nekompromisné hammondky. That´s How I´m Feeling, jeden z najvydarenejších kúskov na zbierke, je už tou pravou poctou garážovému rocku zo začiatku milénia. Za riff, ktorý v tejto skladbe White predviedol, by sa nemuseli hanbiť ani The Hives a nie je posledný, ktorý sa na albume nachádza.
„Aj keď nemal najnovší album gitarového mága Jacka Whitea žiadnu propagáciu a vyšiel doslova tajne ide o silný prírastok do jeho diskografie.“
V Archbishop Harold Holmes sa White stavia do polohy pomerne agresívneho kazateľa a jeho spev sa miestami podobá rapu, samozrejme vo svojskom pojatí. Pokiaľ by nejaký fanúšik stále pociťoval absenciu špinavého gitarového zvuku tak skladba Bombing Out mu bezpochyby napraví chuť. Dávku experimentovania so zvukom dostala skladba What´s The Rumpus?, v ktorej White poctivo pracuje s vlastným dvojhlasom a miestami to vyzerá, že sa postaral o duet sám so sebou.
Number One With A Bullet a Missionary už iba podčiarkujú zameranie celého albumu, teda návrat ku garážovému rocku, ostré gitarové riffy, nekompromisné gitarové vyhrávky, jedinečné melódie a charakteristické, miestami až maniakálne vokály Jacka Whitea.
Aj keď nemal najnovší album gitarového mága Jacka Whitea žiadnu propagáciu a vyšiel doslova tajne ide o silný prírastok do jeho diskografie. Dokázal sa poctivo vrátiť k vlastným začiatkom a zároveň znieť aktuálne. Každá jedna skladba je samo o sebe silným počinom a spoločne tvoria celistvú zbierku trinástich kúskov.
White dal očividne do každej skladby maximum energie a svojho talentu, pričom každý kúsok je navyše obohatený o jedinečný riff a zvuk. No Name sa tak nepochybne v diskografii Jacka Whitea nestratí, práve naopak bude na popredných miestach.
