Kalifornská inde popová skupina Foster The People, ktorá sa celosvetovo preslávila už svojim debutovým singlom Pumped Up Kicks, vydáva po siedmych rokoch nový album Paradise State of Mind. Inšpiráciu skupina čerpala z hudby sedemdesiatych rokov, čoho výsledkom je mix diska, funku, jazzu a gospelu.
Posledný štúdiový album Sacred Hearts Club vydala skupina ešte v roku 2017. V roku 2020 vydali ešte šesť položkové EP In The Darkest of Nights, Let The Birds Sing. Okrem zmeny štýlu nastali v rámci skupiny aj personálne zmeny. Formáciu najprv opustil bubeník Mark Pontius a iba tri mesiace pred vydaním Paradise State of Mind aj gitarista Sean Cimino. Z pôvodnej zostavy tak zostal v skupine iba frontman Mark Foster.
Prvým zverejneným singlom sa stala skladba Lost In Space. Už pri nej bolo jasné, že sa album ponesie v odlišnom zvuku ako predchádzajúce nahrávky. Zmes diska, funku a elektroniky pôsobí v diskografii skupiny osviežujúco. Rovnako zaujímavo vyznieva aj Fosterov skreslený hlas v kombinácii s jeho klasickým spevom.
Take Me Back, druhý zverejnený singel, potom potvrdil nové smerovanie skupiny. Hutná basa, pomalšie tempo, všadeprítomné klávesy a tanečná nálada. Poslednou ochutnávkou pred vydaním albumu bola skladba Chasing Low Vibrations. Aj keď je skladba o niečo elektronickejšia stále sa nesie v podobnom duchu a zapadá do zvyšku albumu.
Celý album otvára tanečná See You In The Afterlife. Tá je akýmsi medzníkom pôvodnej a novej tvorby skupiny. Práve slovo Afterlife sa na albume opakuje v niekoľkých skladbách. V pomaly gradujúcej Let Go sa k skupine postupne pridávajú orchestrálne aranže a skladba sa akoby pomaly vznáša do výšin.
O niečo rýchlejšie tempo má potom skladba Glitchzig. Teda aspoň v prvej polovici. V tej druhej totiž nasleduje čisto inštrumentálny jazz. Záverečná A Diamond To Be Born sa svojim spôsobom vracia k úvodu. Svojim hutným elektronickým zvukom je zase o niečo bližšia starším kúskom skupiny. Pokojné inštrumentálne intro, ktoré pôsobí až filmovým zvukom, je výborným záverom albumu.
„Hlas Marka Fostera je aj po štrnástich rokoch na scéne stále rovnako svieži a mladistvý a ani odchod dvoch pôvodných členov mu nezabránil vo vydaní vydareného a inovatívneho albumu.“
Foster The People sa očividne snažia zbaviť nálepky skupiny s jedným hitom. Aj keď svojimi dvoma albumami úspešnosťou nenadviazali na debut Torches, novinkou môžu zaujať širšie spektrum poslucháčov. Na Paradise State od Mind sa im podarilo šikovne zmiešať zvuk sedemdesiatych rokov, disko, funk, jazz a ich vlastný indie elektronický zvuk.
Hlas Marka Fostera je aj po štrnástich rokoch na scéne stále rovnako svieži a mladistvý a ani odchod dvoch pôvodných členov mu nezabránil vo vydaní vydareného a inovatívneho albumu.
