Aurum Quartet je jediné profesionálne klarinetové kvarteto pôsobiace na Slovensku. Vzniklo pred štyrmi rokmi a od tej doby sa hudobníkom podarilo vystupovať nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí (Portugalsko, Rakúsko, Kuvajt). S jeho umeleckým vedúcim Albínom Blahom sme sa rozprávali o histórii tohto súboru, podľa čoho si vyberajú do svojho repertoáru diela starej hudby, aký nový projekt pripravujú so súčasnými skladateľmi a s čím sa predstavia na festivaloch Pro musica nostra.
Vo vašom životopise sa píše, že ste jediným klarinetovým kvartetom na Slovensku. Pociťujete väčší záujem organizátorov festivalu, ktorí hľadajú niečo originálne?
Aurum Quartet zvykneme uvádzať ako jediné profesionálne klarinetové kvarteto na Slovensku. Na školách (konzervatóriách alebo vysokých školách) v rámci predmetu komorná hra zvyknú vznikať podobné komorné zoskupenia, no sú iba na akademickej pôde. Našim vzorom bolo Bratislavské klarinetové kvarteto, ktoré dlhé roky viedol môj pedagóg na Konzervatóriu v Bratislave Peter Drlička, práve od neho sme „zdedili” množstvo nôt na začiatok, a my sa teraz snažíme náš notový archív rozširovať o nové skladby najmä z pôvodnej tvorby.
Za štyri roky nášho pôsobenia sme mali možnosť vystúpiť na mnoho pódiách – doma i v zahraničí – začo sme vďační. Reprezentovali sme slovenskú kultúru na festivale v Portugalsku, ale odohrali sme sériu koncertov aj v Kuvajte či iných krajinách. Môžem teda rád poznamenať, že záujem o naše zoskupenie je, možno aj vďaka jeho netradičnosti.
Je to už štyri roky, čo ste sa rozhodli založiť kvarteto aj z pocitu, že vám chýbalo spoločné hranie počas pandémie. Zdá sa, že sa vám podarilo dať dohromady úspešný súbor, ale ani vám sa nevyhli personálne zmeny. Čo je najťažšie na tom udržať štyroch ľudí v jednom kvartete? Je to to pravidelné hranie, osobnostné črty, kompatibilita?
Keď sme zakladali kvarteto bolo to veľmi spontánne. Neplánovali sme sa mu venovať na profesionálnej úrovni. Boli sme vtedy štyria študenti a zo začiatku sme si muzicírovali najmä v našich obývačkách (smiech). Keď to však situácia začala povoľovať, odohrali sme zopár koncertov v miestach odkiaľ pochádzame a začala sa písať naša spoločná história.
V každom komornom telese musíte byť dirigentom, interpretom aj manažérom v jednej osobe naraz, čo si vyžaduje zanietenosť, ale aj toleranciu od každého člena. Aj nás teda postihli personálne zmeny. Postupom času sme sa formovali do našej momentálnej finálnej zostavy. Musím však poznamenať, že vždy som mal šťastie na svojich hudobníckych kolegov, ktorí boli a aj sú mojimi priateľmi.
Ak by som mal odpovedať na otázku „čo je najťažšie na udržanie ľudí v kvartete“, odpovedal by som, že každý z nás má aj svoj osobný a profesionálny život, a niekedy je nesmierne ťažké skombinovať štyroch ľudí tak, aby to nezačalo narážať na časové obmedzenia. Všetci členovia sme aktívni ako umelci aj v iných umeleckých telesách (symfonických orchestroch), preto ak chceme robiť naše umenie naplno, musíme sa veľa cvičiť, zriekať sa často osobných záujmov, čo nie každému vyhovuje. Ako som raz čítal umenie je rehoľa, čo všetko asi najlepšie vyjadrí. No asi hlavným dôvodom našich personálnych zmien bola časová flexibilita.
Pociťujete, že je o klarinetový zvuk väčší záujem, že už je vyhľadávaným nástrojom nielen v jazze, ale aj v komornej aj experimentálnej hudbe? Ako je podľa vás prijímaný klarinet u súčasného publika? Mimochodom, ako sa vám páči iniciatíva Bratislava Clarinet Day?
Klarinet patrí k hudobným nástrojom, ktorý je v povedomí aj laikov. Čo je smutné konštatovať, že záujem o štúdium za posledné roky klesá, preto považujeme za našu povinnosť ho opäť spopularizovať širokému spektru ľudí. Je to nástroj, ktorý vďaka svojim zvukovým možnostiam a variabilite zapadá do mnohých žánrov hudby. Z našej osobnej skúsenosti je vnímaný pozitívne. Sme radi, keď za nami naši poslucháči prídu po koncerte a povedia nám, že ani nevedeli, ako rôznorodo môže práve klarinet znieť. Stretnutia s našimi divákmi považujeme za najvyššiu formu uznania a pochvaly.
Aurum Quartet stálo pri zrode festivalu Bratislava Clarinet Day. Chcel by som tu touto formou poďakovať Braňovi Dugovičovi a Nikolajovi Nikitinovi, ktorí sa dali na organizáciu podujatia, a verím, že festival bude pokračovať aj v najbližších rokoch a získa si svoje domovské publikum.
Podľa čoho si vyberáte, čo zo starej hudby zaradíte do svojho repertoáru – musí tam byť niečo pre vás špecifické nielen technicky, ale aj emočne. Akú starú hudbu radi objavujete?
Vyberáme si každú hudbu, ktorá je kvalitná a samozrejme, ktorá na nás prehovorí. Skladby, ktoré sú aranžmánmi pôvodných verzii, sú vybrané často kvôli tomu, že pôvodne sa v originále (orchestrálnych skladieb) nachádza významné klarinetové sólo.
Narozdiel od iných druhov umenia, napríklad pri výtvarnom či literárnom, my hudobníci pracujeme s okamihom. Po doznení posledného tónu ostane v ľuďoch iba spomienka. Preto pri takomto prchavom okamihu musíme na našich poslucháčov preniesť čo najviac emócii, aby z koncertu odchádzali obohatení.
Vraj pripravujete nový projekt s Evou Šuškovou so skladbami súčasných slovenských autorov. Viete k tomu niečo viac prezradiť? Asi to bude niečo úplne iné než vaša debutová nahrávka.
Prezentácia kultúry z našej domácej scény je pre nás jednou z priorít. Paradoxne na festivale Pro musica nostra sa nenachádza ani jedno z diel slovenských autorov. Máme skladby, ktoré vznikli priamo pre nás, ako napríklad skladba Ľuboša Bernátha, ktorá premiérovo zaznela na festivale v Portugalsku, či skladba Konstantina Ilievského, ktorú sme odpremiérovali na festivale Viva musica. Jednou zo skladieb je aj dielo Ilju Zeljenku (Kvartettino semplice), ktoré nikdy nevyšlo tlačou, bolo stratené, až kým sme ho náhodne neobjavili pri upratovaní skrine na konzervatóriu, tak sme ho opäť oživili, čo bolo pre nás ozajstným zážitkom.
Aj vďaka týmto podnetom sme sa rozhodli vytvoriť nový projekt, kde spojíme dychové kvarteto so spevom. Eva Šušková je považovaná za odborníčku práve aj na súčasnú hudbu, preto sme radi, že budeme mať možnosť s ňou spolupracovať.
Aj výber skladateľov bol pestrý. Iris Szeghy, skvelá hudobná skladateľka pôsobiaca vo Švajčiarsku, píše skladbu Ave Maria, ktorá bude emocionálnou výpoveďou autorky, ako aj piesňový cyklus Mariána Lejavu na texty slovenskej poetky Máši Haľamovej. Narozdiel od debutového CD pôjde teda o koncert diel skomponovaných pre nás.
Na festivaloch Pro musica nostra ste si pripravili širokospektrálny program od Bizeta, Gershwina, Piazzollu až po maďarského komponistu J. Gaála. Baví vás kombinovať vašu predstavu s predstavou organizátora?
Vždy je výzvou spojiť našu predstavu s predstavou organizátorov. Môžem povedať, že pri tvorení dramaturgie pre festival Pro musica nostra, sme nemali problém, nakoľko na ňom pracujú profesionáli, ktorí sa vyznajú a pohybujú vo svete klasickej hudby.
Festival nám dal možnosť predstaviť sa v dvoch mestách: v Revúcej (1.10.) a Komárne (4.10.). Myslím si, že čitateľom vášho magazínu nemusíme bližšie predstavovať tento festival, ale ak by som ho mal opísať jednou vetou, tak prináša hudbu tam kde kedysi znela a spája krásu historických priestorov s krásou hudobného umenia.
Dramaturgiu sme preto zvolili tak, aby si káždý jeden návštevník našiel niečo pre seba. Cez notoricky známe melódie z opery Carmen cez jazz, argentínske tango až po skladbu Gyulai Gaála Jánosa, ktorá je skomponovaná pre klarinetové kvarteto.
Ďakujem veľmi pekne za rozhovor
