Hudobný projekt The Smile, ktorý debutoval v roku 2022, tvoria Thom Yorke a Jonny Grennwood z Radiohead spoločne s Tomom Skinnerom zo skupiny Sons of Kemet. Svojim prvým albumom A Light for Attracting Attention potešili kritikov a oslovili množstvo fanúšikov. Začiatkom tohto roku vydali svoj druhý album Wall Of Eyes a po pomerne krátkej dobe, s ohľadom na hudobný svet, fanúšikom nadelili tretí album Cutouts.
Skupina musela koncom leta zrušiť druhú časť svojho európskeho turné pre zdravotné problémy Jonnyho Greenwooda. Krátko po tomto oznámení skupina vydala singel Don´t Get Me Started. To mohlo pôsobiť ako akási náplasť za zrušené koncerty. Elektronická skladba sa v prvej polovici skladá iba z T. Yorkeovho hlasu hutného synthu sa v druhej polovici obohatí o ostatné nástroje, ktoré môžu pôsobiť až chaoticky.
Keď sa skupina neskôr podelila o ďalší singel, ktorý obsahoval hneď dve skladby, bolo zjavné, že skupina je pripravená vydať celý album. Zero Sum je znova pomerne chaotická, strieda sa v nej hutná basa, gitarové riffy, všadeprítomný kravský zvon a Yorkeov vokál. Celkovo skladba ale funguje velmi dobre.
Spoločne s ňou sa na singli objavila aj skladba Foreign Spies, ktorá taktiež celý album otvára. Pomalšie tempo, hutné synthy a basa pripomínajúca tlkot srdca robia z tohto kúsku výborný štart albumu. Záverečná inštrumentálna časť potom pôsobí až vesmírne.
V Colours Fly môžeme počuť egyptian scale, čo skladbe dodáva orientálny nádych a celkovo pôsobí ako kombinácia Pyramid Song a The National Anthem z tvorby Radiohead. Eyes & Mouth zase kombinuje značne rýchle bicie, jazzom inšpirovaný klavír a opakujúce sa gitarové riffy. V paranoickej The Slip zase dostáva priestor na rôzne gitarové vyhrávky Jonny Greenwood.
Na pomerne podobnej vlne sa nesie aj skladba No Words, ktorá je svojim tempom zrejme najrýchlejšou položkou na albume. Až filmovým dojmom pôsobí skladba Tiptoe. Ako Yorke tak aj Greenwood majú s tvorbou filmovej hudby skúsenosti a tak nie je divu, že ich pretavili aj do jednej zo skladieb. Na tejto skladbe môžeme okrem skupiny počuť aj London Contemporary Orchestra, čo jej dodáva na hutnom orchestrálnom zvuku.
Spoločne s týmto orchestrom pracovala skupina aj na skladbe Instatnt Psalm. Z celého albumu ide o najprístupnejšiu skladbu bežnému poslucháčovi. Až baladická skladba obohatená o orchestrálne prvky pôsobí príjemne upokojujúco a melancholicky. Zatiaľ, čo ostatné skladby sú zvukovo bližšie tvorbe Radiohead po roku 2000, Instant Psalm pôsobí ako zabudnutá skladba z OK Computer obohatená o nové postupy.
Záverečná Body Laughing je akýmsi zhrnutím celého albumu do jednej skladby. Zaujímavosťou je, že všetky skladby vznikali zároveň so skladbami, ktoré sa objavili na januárovom albume Wall Of Eyes. V rámci prvej časti turné, ktoré sa ešte stihlo uskutočniť, tieto skladby skupina “testovala” na fanúšikoch. Odozva bola očividne pozitívna a výsledkom je práve album Cutouts.
Je zrejmé, že k skupine sa dostalo množstvo poslucháčov práve cez Radiohead. Kto je fanúšikom prevažne ich prvých troch album, pre toho môže byť tvorba The Smile celkom chaotická, elektronická a alternatívna. Kto je ale prívržencom aj tvorby Radiohead po roku 2000 príde si pri počúvaní Cutouts ale aj predošlých albumov The Smile na svoje.
Aj keď sa samozrejme Yorke a Greenwood nesnažia o nástupcu Radiohead a využívajú iné postupy a snažia sa znieť odlišne, istá dávka podobností sa tu vždy nájde. Čo je prirodzené a je zaujímavé hľadať v tvorbe The Smile tieto prepojenia.
„Kým nevyjde nový Radiohead, je dobré dať šancu aj tomuto alternatívnejšiemu vedľajšiemu projektu a ponoriť sa neohraných zvukových postupov, ktoré sú prítomné aj na treťom, mimoriadne vydarenom, albume The Smile.“
V rozmedzí dvoch rokov sa skupina podelila o tri výborné albumy, z ktorých sa každý nesie v inom duchu a zvuku. Thom Yorke má očividne stále dostatok inšpirácie a nápadov. Čoraz viac sa šušká o možnom návrate jeho domovskej skupiny a po reunionoch iných ikon britského roku deväťdesiatych rokov je táto myšlienka o to silnejšia.
Je možné, že ďalší album, o ktorý sa Yorke a Greenwood postarajú bude už pod hlavičkou Radiohead. Dovtedy je ale dobré dať šancu aj tomuto alternatívnejšiemu vedľajšiemu projektu a ponoriť sa neohraných zvukových postupov, ktoré sú prítomné aj na treťom, mimoriadne vydarenom, albume The Smile.
