Cocteau Twins zanechali výraznú stopu vo zvukovej podobe alternatívnej hudby, konkrétne sa s nimi spája žáner dream pop. Do ich zostavy patril aj basgitarista Simon Raymonde, ktorý bol členom kapely štrnásť rokov. Zažil úspechy aj pády a rozklad vzťahu Robieho Guthrieho a Liz Frazer, čo predznamenalo rozpad kultovej kapely. Simon sa následne v živote posunul a založil nezávislý label Bella Union (Ezra Furman, John Grant, The Flaming Lips a mnoho ďalších). V tomto vydavateľstve vydal aj svoju kapelu Lost Horizons, v ktorej s ním hráva Richard Thomas. V telefonickom rozhovore zaspomínal na staré časy.
Niekedy mám pocit, že trh s alternatívnymi kapelami zachraňuje východná a stredná Európa, ktorá má stále veľký hlad po takejto hudbe a veľa ľudí zaujímajú kapely z Británie a Ameriky, ktoré tam prídu hrať. Čo si o tom myslíte?
Nemyslím si, že viem, čo motivuje ľudí v rôznych krajinách. Nie som si istý, či je to pravda. Žijeme v kultúrne rozmanitej spoločnosti a čelíme ekologickým problémom, ako sú katastrofy. Je dôležité vytvárať hudbu bez hraníc a prevziať zodpovednosť za našu planétu.
Za vašu kariéru ste bol svedkami mnohých rozpadov, ale aj sám ste sa stal aktérom rozpadu mnohých projektov. Nie je vám z toho smutno? Ako to vnímate?
V mojej hlavnej skupine som bol pätnásť rokov. Bolo mi smutno, pretože vo všetkých vzťahoch som mal pocit, že je ťažké posunúť sa vpred. Aj keď to bolo náročné, stále som cítil, že to bolo pre mňa dôležité. Keď som mal šťastie, mal som niečo, na čo som sa mohol sústrediť – na moju kreativitu. Trvalo mi to asi dvadsať rokov, ale teraz som šťastný.
Kapely končia, ale tí ľudia potom pokračujú v ďalších projektoch a ich nápady sa ďalej rozvíjajú. Keď ste vy skončili a začali v ďalej kapele, chceli ste sa vrátiť k vaším starým nápadom, alebo ste to vždy brali ako začiatok novej kapitoly?
Musel som sa vzdať očakávaní svojich najbližších a rozhodnúť sa pre svoju nezávislosť. Pracujem s vlastnými labelmi a sústredím sa na to, čo ma naozaj baví.
Vo vydavateľskej činnosti tiež prichádza k rôznym stratám, najmä ak fungujete ako nezávislý label. Neznáme kapely, do ktorých investujete potom prejdú do veľkých labelov. Dá sa tomu vôbec zabrániť? Existuje spolupráca medzi nezávislými labelmi a veľkými vydavateľstvami, niečo v zmysle skautingu?
Nie vo svojom živote. Vyvíjame umelcov a keď im vyprší kontrakt, zostávajú s nami. Spolupracujeme s nimi na rozvoji ich kariéry.
Vraveli ste v nejakom rozhovore, že vás vo veľkej miere ovplyvnil Sex Pistols, ale kapely v ktorých ste neskôr hrávali hrali skôr pokojnejšiu hudbu. Prečo? Nechceli ste hrať niečo tvrdšie?
Nemyslím si, že som bol ovplyvnený až do takej miery, neviem ani presne, kedy to začalo. Keď som bol teenager, počúval som punk rock. Žiadna hudba však netrvá večne a môj hudobný vkus sa vyvinul.
Vraj vás opäť k skladaniu hudby priviedlo 20. výročie vášho vydavateľstva Bella Union – keď ste si povedali, že veľa energie ste vložili do iných kapiel, ale vašu hudobnú kariéru ste nechali tak. Riadiaca funkcia a umelecká činnosť, ako sa to dá dať zladiť?
Pracoval som dlhé roky v nahrávacej spoločnosti a pomáhal som iným, ale bolo to odlišné. Chýbalo mi veľa vecí, a táto práca bola pre mňa katalyzátorom. Dúfam, že budem pokračovať v tejto ceste.
Po dlhých rokoch ste nahrali album Ojalá a to s novým projektom Lost Horizons. Zaujíma ma, či ste v štúdiu opäť improvizovali.
Rozhodli sme sa, že to chceme robiť. Bolo to rýchle a všetka naša hudba bola improvizovaná. Fungovalo to veľmi dobre a cítil som sa pri tom skvelo.
