Nick Cave sa spolu s The Bad Seeds do Prahy vrátil po dvoch rokoch. Zatiaľ čo v roku 2022 sa predstavil na festivale Metronome tentokrát išlo o jeho headline koncert v O2 aréne. Veľkú časť setlistu tvorili skladby z novinky Wild God, ktoré znejú naživo ešte monumentálnejšie a presvedčivejšie ako ich štúdiové verzie. Cave si zaplnenú halu podmanil po prvých tónoch a očarenie pretrvalo až do úplného emotívneho záveru.
Praha nie je pre Cavea novou zastávkou. Celkom pravidelne tu vystupuje už od roku 1992. V O2 aréne prvýkrát vystúpil pred siedmimi rokmi a mal sa sem vrátiť v roku 2020. Kvôli pandémii sa ale koncert odložil a dostalo sa na neho až teraz. Medzitým ale poslal Cave do sveta album Wild God, ktorý obsahuje množstvo výborných skladieb a tie poskytujú výborné prírastky v setliste.
Úlohy predkapely sa zhostila írska post-punková skupina The Murder Capital. Aj keď by skupina zrejme takto veľký priestor s vlastnou show ešte nevypredala, predviedla poctivý set a zapĺňajúca sa O2 aréna sa odvďačila veľkým potleskom.
Žánrovo išlo o zvláštny kontrast, keďže by sa skupina viac hodila ako predkapela pred The Cure alebo Placebo. Na druhej strane prečo nie. Návštevníci mali možnosť vidieť a počuť čerstvú tvorbu nie až tak známej skupiny. Po desať položkovom sete sa hala zaplnila a čakalo sa na príchod hlavnej hviezdy večera.
Skupina The Bad Seeds nastúpila na pódium v avizovaný čas 20:30 a k mohutnému inštrumentálu sa po chvíli pridal aj samotný Nick Cave. Hneď v úvode zaznela skladba Frogs, z albumu Wild God. Po nej nasledovala titulná a rovnomenná skladba albumu Wild God. Pri nej už bolo jasné, že si Cave podmanil celú halu od prvých radov po najvyššie položené sedadlá. Výborne gradujúca skladba je v živom prevedení ešte mohutnejšia a intenzívnejšia ako na albume.
Z novinky sa dostalo napríklad aj na baladickú Long Dark Night, ktorá je akýmsi stelesnením Caveovych pomalších klavírnych kúskov. Výborne zafungovala aj skladba Conversion a jej refrén “You´re beautiful! You´re beautiful!”, ktorý Cave niekoľkokrát zopakoval smerom k publiku aj neskôr počas koncertu. V prídavku potom odznela aj skladba O Wow O Wow (How Beautiful She Is), ktorá bola poctou bývalej členke The Bad Seeds Anite Lane, ktorá zomrela v roku 2021.
Album Wild God odznel celý až na skladbu As The Waters Cover The Sea. Každá jedna skladba vyznela absolútne bravúrne a Cave tak iba potvrdil silu tohto albumu.
Zo starších a overených kúskov sa dostalo napríklad na ikonickú Red Right Hand, The Mercy Seat či Tupelo. Výborne vyznela skladba Jubilee Street, pri jej inštrumentálnom finále sa hala doslova otriasla v základoch. Dostalo sa aj na O Children a vzhľadom na tragické momenty v Caveovom živote išlo o nesmierne emotívny kúsok.
Nádherné prevedenie dostala skladba I Need You. Tú odohral Cave sám na klavíri a v tejto verzii vyznela ako keby bola nahraná ešte na prelome deväťdesiatych rokov, pritom vyšla až v roku 2016 na albume Skeleton Tree. Záver koncertu patril skladbe Into My Arms, ktorú Cave znova odohral sám za klavírom. Bolo nádherné vidieť ako sedí Cave sám za klavírom a celá hala s ním v tichosti spieva refrén tejto mimoriadne emotívnej a výbornej skladby. Po jej konci nepochybne zvlhlo oko nejedného návštevníka koncertu.
Nick Cave sa predviedol v životnej forme. Svojim hlasom a vystupovaním očaril celú O2 arénu od prvej sekundy. Tento rok spevák oslávil šesťdesiate siedme narodeniny, po pódiu sa ale pohyboval s absolútnou ľahkosťou. Keď práve nesedel za klavírom chodil po plošine pred prvým radom a šťastlivci, ktorí sa dostali do tejto časti mali šancu vidieť Cavea z bezprostrednej blízkosti.
Cave sa ich celý čas bez zaváhania dotýkal, podával ruky, podpisoval knihy či vynily a celý dav ovládal aj tými najmenšími gestami. S publikom tiež bezprostredne komunikoval, dostalo sa aj na pozdrav v češtine a pobavenie nad slovom “dík”, ktorým Cave neskôr počastoval Warrena Ellisa.
Vokálne ho podporovali tri sprievodné speváčky a jeden spevák, ktorí skladbám dodávali až gospelový nádych. Výbornú prácu odviedli aj všetci členovia The Bad Seeds. Menovite sa ale aspoň pár slovami treba pozastaviť pri súputnikovi Cavea, ktorým je Warren Ellis. Ten síce pôsobí ako postava z filmu Emira Kusturicu, hudobného talentu ale pobral za desiatich. Počas koncertu striedal elektrickú gitaru, husle či malý keyboard, ktorý obsluhoval na kolenách. Občas sedel na stoličke, inokedy sa na ňu postavil alebo sa prechádzal po pódiu.
Skladbu Jubilee Street odohral bez problémov aj s prasknutou strunou na gitare a keď spustil svoj anjelský sprievodný vokál človek sa nestačil diviť odkiaľ všetok ten talent zobral. Ten v plnej sile výborne vyznel napríklad v skladbe Bright Horses.
Nick Cave & The Bad Seeds odohrali dokonalý koncert od začiatku až do konca. Skladby z albumu Wild God dostali naživo ešte väčší význam ako na albume. Každú skladbu sprevádzala až štadiónová svetelná show. LED obrazovky prenášali po celý čas dianie na pódiu aj divákom na vzdialenejších miestach a úryvky z textov, ktoré sa premietali na hlavnej obrazovke za kapelou iba dopĺňali skvelý vizuálny zážitok z koncertu. Celá show trvala dve a pol hodiny ale diváci by očividne zvládli ešte niekoľko ďalších prídavkov.
Pri počúvaní štúdiovej tvorby Nicka Cavea by si mohol človek povedať, že naživo pôjde o usadený ťahavý koncert starších pánov v oblekoch. Nick Cave ale jednoznačne nie je zaklínač hadov ale zaklínač davov.
Kto jeho koncert videl vie, že naživo je nesmierne kontaktný s obecenstvom, dáva zo seba všetko a ide o strhujúci a dychberúci zážitok. Inak tomu nebolo ani tentokrát a Nick Cave spoločne s The Bad Seeds s istotou ašpiruje na koncert roku.
