Tri svety jedného večera – Dvořák, Beethoven a Čekovská – jubilujúca Slovenská filharmónia

Koncertná sieň Slovenskej filharmónie v bratislavskej Redute sa vo štvrtok 24. októbra 2024 stala dejiskom výnimočného hudobného večera. Pri príležitosti 75. výročia založenia Slovenskej filharmónie sa v prítomnosti významných osobností slovenského kultúrneho a politického života uskutočnil slávnostný koncert, ktorý priniesol dramaturgicky pestrý program od klasických majstrov až po súčasnú slovenskú tvorbu.

Dvořákov Karneval pod Raiskinovou taktovkou

Slovenská filharmónia otvorila tento večer koncertnou predohrou Karneval op. 92 Antonína Dvořáka. Dirigent Daniel Raiskin od prvých taktov preukázal svoje majstrovské vedenie orchestra. Jeho dirigentský štýl, ktorý nie je odmeraný, ale naopak veľmi starostlivý a precízny, sa prejavil v dokonalej súhre celého telesa. Hráči orchestra pozorne sledovali každé jeho gesto, čo sa odzrkadlilo v presvedčivej interpretácii Dvořákovho diela.

Beethovenov Tretí klavírny koncert v podaní Jana Lisieckého

Ťažiskom prvej polovice večera bol Koncert pre klavír a orchester č. 3 c mol, op. 37 Ludwiga van Beethovena. Sólový part predniesol mladý kanadský virtuóz Jan Lisiecki, na ktorého už pri prvom pohľade zaujmú pozoruhodné fyzické predispozície pre hru na klavíri.

V úvodnom diely Allegro con brio bol orchester v piano pasážach nadmieru hlasný, to však dirigent pohotovo skorigoval s ohľadom na potreby klaviristu. Lisiecki presvedčil krištáľovo čistou artikuláciou, hoci v jeho interpretácii bolo možné postrehnúť istú mladícku impulzívnosť, čo je však u mladých interpretov bežný jav. Jeho aktívna komunikácia s dirigentom viedla k vynikajúcej súhre s orchestrom.

V pomalej časti Largo sa opäť prejavila mierna interpretačná živelnosť, ktorá však nebola na škodu veci – skôr dokazovala osobitý interpretačný prístup mladého umelca. Zvolené tempo prirodzene odrážalo interpretov dravý charakter.

Záverečná časť Rondo. Allegro priniesla zaujímavý moment v pasážach s klavírnymi trilkami, kde orchester zámerne vystúpil do popredia, keďže niesol hlavnú melódiu, zatiaľ čo klavír sa stal melodickým sprievodom. Publikum ocenilo Lisieckého strhujúci výkon dlhotrvajúcim potleskom a nadšenými výkrikmi „bravo“, na čo umelec reagoval prídavkom. Ako prídavok si mladý virtuóz zvolil Chopinovo Nocturno č. 20 cis mol, čím potvrdil svoje výnimočné interpretačné kvality aj v intímnejšej rovine klavírnej literatúry.

Svetová premiéra diela Ľubice Čekovskej

Druhá polovica večera patrila svetovej premiére diela „Maison de la musique en sept périodes“ (Dom hudby v siedmich obdobiach) od slovenskej skladateľky Ľubice Čekovskej. Ako v úvodnom slove vysvetlil Marián Turner, nešlo o striktne programovú hudbu, ale skôr o zvukovú sedemčasťovú reprezentáciu Bratislavy, zahŕňajúcu charakteristické mestské zvuky od zvonov Dómu sv. Martina až po bratislavské električky. Skladba predstavuje tradičný duch kompozičnej školy 21 storočia.

Od úvodnej časti dominovanej bicími nástrojmi, cez lyrické pasáže s vianočným nádychom, až po komplexné rytmické modely pripomínajúce Stravinského. Skladateľka majstrovsky využila celú paletu možností symfonického orchestra, pričom do diela zakomponovala množstvo mestských zvukov. Záverečná časť vyvrcholila impozantným zvukovým masívom s výraznou participáciou bicích nástrojov.

Reakcie publika na premiéru boli všeobecne vlažné. Časť poslucháčov prijala dielo s nadšením, zatiaľ čo asi štvrtina opustila sálu počas záverečného potlesku. Napriek tomu dielo nepochybne splnilo svoj zámer a predstavuje zaujímavý príspevok k súčasnej slovenskej symfonickej tvorbe.

Slávnostný koncert k 75. výročiu Slovenskej filharmónie tak priniesol večer plný kontrastov – od klasického repertoáru po súčasnú tvorbu, od mladíckeho interpretačného temperamentu po zrelé dirigentské majstrovstvo. Dôstojne tak pripomenul významné jubileum našej prvej hudobnej inštitúcie.