U2 si v týchto dňoch pripomínajú dvadsiate výročie od vydania svojho jedenásteho štúdiového albumu How to Dismantle an Atomic Bomb. Tento album so sebou v roku 2004 priniesol hity ako Vertigo, City Of Blinding Lights či All Because Of You. U2 s ním potvrdili svoj návrat k rockovejšiemu zvuku, ktorý započali už o štyri roky skôr s albumom All That You Can’t Leave Behind.
Po dvadsiatich rokoch svojim fanúšikom ponúkajú okrem remastrovaných pôvodných skladieb aj niekoľko kúskov, ktoré uzreli svetlo sveta po prvýkrát. Desať „nových” skladieb spoločne tvorí tzv. shadow album, ktorý dostal názov How to Re-Assemble an Atomic Bomb a vychádza na deň presne po dvoch dekádach.
Každý nový album od U2 je hudobnou udalosťou. Inak tomu nebolo ani v roku 2004 pri ich albume How to Dismantle an Atomic Bomb. U2 na ňom pokračovali v rockovejšom zvuku a niekoľko skladieb z neho sa dodnes objavuje aj na koncertných setlistoch. Vertigo patrí dodnes medzi najžiadanejšiu skladbu, ktorá ani po dvadsiatich rokoch nestráca svoj náboj a energiu.
Hodnotiť skladby, ktoré sú už dve desaťročia v éteri by bolo zbytočné. Práve to, že sa v ňom udržali doteraz svedčí o ich kvalite a nadčasovosti. K pôvodným skladbám sa v rámci remastrovanej časti albumu pridala skladba Fast Cars. Tá bola doteraz dostupná na fyzických nosičoch iba ako bonus track na anglických, írskych a japonských verziách. Pomerne akustická a mierne orientálna skladba zapadá do celej nálady albumu.
Väčšiu pozornosť budeme ale venovať skladbám, ktoré má väčšina fanúšikov možnosť počuť prvýkrát až dnes. Hneď úvodná Picture Of You (X+Y) je alternatívnou verziou skladby Fast Cars. Na rozdiel od svojej albumovej podoby je o poznanie rockovejšia a elektronickejšia, zároveň je v nej však ponechaný akustický riff pripomínajúci ten z Vertiga.
Pod názvom Xanax and Whine sa skladba objavila už v roku 2009 na limitovanej edícii kompilačného albumu Medium, Rare & Remastered. Spolu s ňou sa na tejto kompilácii objavila aj alternatívna verzia skladby All Because Of You, ktorá dostala na aktuálnom vydaní názov All Because Of You 2. S albumovou verziou nemá mnoho spoločného a pôsobí viac experimentálnejšie a aj keď nemá taký hitový potenciál ako použitá verzia, je zaujímavé počuť ako mohla skladba znieť.
Okrem Pictures Of You (x+W) patrí medzi to najlepšie nasledujúca trojica skladieb. Pozitívne ladená Country Mile s výbornou energiou a klasickými gitarovými vyhrávkami, o ktoré sa samozrejme postaral The Edge. Evidence Of Life, ktorá sa začína hlbokým basovým introm Adama Claytona, v sebe mieša jemnejšie časti s ostrými gitarami a výbornou energiou. Podobný mix prináša aj skladba Happiness. Sekaný a až agresívny refrén by mohol výborne fungovať aj naživo.
Skladba Treason v sebe zase nesie trochu orientálneho nádychu, ktorý dodáva hlavne Larry Mullen Jr. na bicích. Bonov spev sa v istej časti mení na niečo podobné rapu a celú skladbu to výborne oživuje. V skladbe I Don’t Wanna See You Smile sa skupina po zvukovej stránke vracia k vlastnej tvorbe z osemdesiatych rokov. O niečo modernejšie potom vyznieva Are You Gonna Wait Forever?, ktorá by sa výborne hodila aj na album All That You Can’t Leave Behind.
Zaujímavou položkou je skladba Luckiest Man In The World. Táto skladba unikla na internet ešte v roku 2004 pod názvom Mercy. Na pôvodnom albume sa však neobjavila. Skladba má výbornú atmosféru, gradáciu a pôsobí ako prepojenie viacerých hudobných období skupiny. Okrem iného prekvapí aj dĺžkou presahujúcou šesť minút.
„Aj po dvadsiatich rokoch sú všetky skladby svieže, aktuálne a aj bez Bonovho hlasu by nebolo ťažké spoznať, komu patria.“
V minulosti sa objavila aj skladba Native Son, ktorá je alternatívnou verziou skladby Vertigo. Na tejto reedícii sa však neobjavila a tak je možné ju počuť iba ako neoficiálnu nahrávku na YouTube. Jej absenciu ale nepochybne vyvažujú všetky novo vydané skladby.
S trochou nadsádzky by sa dalo povedať, že ak by skupina nepriznala pravý pôvod skladieb, mohla mať na konte bez väčšej práce nový štúdiový album. To iba potvrdzuje nadčasovosť a kvalitu, akú do svojej tvorby členovia U2 dávajú.
Aj po dvadsiatich rokoch sú všetky skladby svieže, aktuálne a aj bez Bonovho hlasu by nebolo ťažké spoznať, komu patria. Keby sa tieto skladby objavili aj na pôvodnej verzii, je celkom možné, že by niektoré z nich zapadli alebo by neboli tak nevynikli oproti iným. V takejto forme majú fanúšikovia možnosť sústrediť sa iba na ne a môžu tak lepšie nasiaknuť ich výbornú atmosféru.
Aj keď nejde o nový materiál v pravom slova zmysle, ide o zaujímavý a poctivý prírastok do diskografie skupiny. Ak sa zameriame čisto na časť, na ktorej sa tieto skladby nachádzajú, nenájdeme na ňom slabé miesto. Každá jedna skladba prináša niečo svojské a zároveň tvoria ucelené dopovedanie príbehu jedenásteho albumu U2.
