Flow Festival (10. – 12. 8.2018 – Helsinky) patrí k výnimočným hudobným festivalom a podľa tohtoročného programu sa radí k tým najzaujímavejším letným akciám. Redakcia MusicPress.sk vám prináša zopár tipov, ktoré by ste si nemali z neho nechať ujsť.
Slzy dojatia aj hrdosť, že sme súčasťou toho ako Patti Smith spieva o tom, že ľudia majú vo svojich rukách silu meniť svet na lepšie miesto (People Have The Power). To bolo nielen na Pohode, ale aj na OFF Festivale, ale pevne veríme, že tieto pocity sa objavujú všade tam, kde táto punková poetka vystúpi. Sprevádza ju veľká charizma, ktorá vniesla do punkovej aj rockovej hudby kus poézie. Hoci najväčší vplyv mala v sedemdesiatych rokoch, jej odkaz sa šíril aj v ďalších generáciách. Patti Smith ukazuje, že rock je viac než len hlučnou hudbou a šoubiznisom.
Patti Smith – People Have The Power
Podobne ako Patti Smith ovplyvnila svoju generáciu, tak skladateľ Terry Riley inšpiroval svojich kolegov vo vážnej hudbe. Jeho skladba In C bola prvým bodom hudobného štýlu minimalizmu. Dnes tento smer prevažuje aj v populárnej hudbe a minimalistické štruktúry sa tlačia do popredia v elektronickej hudbe, jazze, avantgarde aj v pope. Repetetívnosť a programovosť našiel v indickej hudbe, ktorú začal od roku 1970 študovať. Na festival príde so svojím synom, gitaristom Gyanom Rileym.
Terry Riley – A Rainbow in Curved Air
Ešte jeden tip z oblasti vážnej hudby, resp. elektroakustickej tvorby a je ním taliansko-americká skladateľka Suzanne Ciani. Elektronickú hudbu začala študovať ako mladá študenta, kedy ju očaril legendárny analógový nástroj Buchla (pomenovaný podľa jeho výrobcu Dona Buchlu), na ktorý začala tvoriť spočiatku avantgardné kompozície. Veľmi rýchlo pochopila, že táto cesta ju môže dostať do slepej uličky nezrozumiteľnosti a preorientovala sa na tzv. easy listenins music. Stále však tvorila experimentálnymi metódami. Výsledkom je album Seven Waves, ktorý ovplyvnil aj skladateľa a jej neskoršieho blízkeho priateľa – Vangelisa. Suzanne Ciani vytvorila desiatky motívov použitých v reklamách a videohrách a postupne zocelila priepasť medzi vážnou a popovou hudbou, pričom sa stala jednou z najvýznamnejších predstaviteliek popkultúry 20. a 21. storočia.
Suzanne Ciani – The Fifth Wave: Water Lullababy
Zrod skupiny Brockhampton sa začal na jednom diskusnom internetovom fóre, kde sa partia mladých ľudí rozhodla, že založí kapelu. Spočiatku bláznivý nápad nabral reálne kontúry, keď sa dohodli, že sa naživo stretnú a v roku 2016 si prenajali spoločné priestory, kde začali tvoriť. Vtedy ešte netušili, že pätnásťčlenné zoskupenie sa stane dôležitou hip-hopovou kontrakultúrou voči jeho mainstremovému zloženiu. Namiesto bezcenných fráz otváranie tabuizovaných tém (homosexualita a rodové stereotypy, psychické choroby, násilie), namiesto štýlovej čistoty vybrané prvky z rocku, punku a r’n’b. Umelecký kolektív tvorený spevákmi, hudobníkmi, producentmi a rapermi je pripravený zmeniť pohľad na hip-hop.
Brockhampton – Dirt
Z hip-hopu nemôžeme prehliadnuť ani Kendricka Lamara, ktorý je jeho najvýraznejším predstaviteľom. Zároveň bude patriť k headlinerom festivalu Flow. Váži si ho mainstream aj alternatíva. Fanúšikom sa páči jeho úprimnosť a odborníci oceňujú, ako nastavuje zrkadlo americkej spoločnosť. Lamar neustále zdôrazňuje, že Amerika potrebuje lepších a zodpovednejších vodcov. Uvedomuje si, že aj raperi nesú zodpovednosť v tom, ako vychovávajú mládež a ďalšie generácie. Kritizuje svojich kolegov, ktorí si sami nepíšu texty a podliehajú tlakom komerčných rádií. Lamarov štvrtý album Damn je priamym zásahom a definitívnym potvrdením jeho vedúcej pozície.
