Animovaný hudobný sci-fi film Interstella 5555: The 5tory of the 5ecret 5tar 5ystem sa po vyše dvoch dekádach vrátil na veľké plátna. Projekt francúzskeho dua Daft Punk a japonského výtvarníka Leiji Matsumota vyšiel v roku 2003 ako obrazový doprovod k druhému štúdiovému albumu Discovery. Do kín sa znova dostal po dvadsiatich rokoch v 4K rozlíšení a s prídavkom tvoreným niekoľkými, dnes už legendárnymi, klipmi francúzskej elektronickej dvojice.
Celý film je tvorený spojením videoklipov, ktoré boli vydané k skladbám z albumu Discovery. Dej pojednáva o mimozemskej hudobnej skupine The Crescendolls, ktorej sa na Zemi ujme veľké nahrávacie štúdio. Daft Punk sa snažili poukázať na nie vždy férové praktiky a zaobchádzanie s umelcami čo zhmotnili do hlavnej zápletky filmu.
Skupina sa dostáva do moci jedného človeka a ich vyslobodenie je sprevádzané nejednou obtiažnou situáciou. Vo finále sa ale skupina vráti na svoju domovskú planétu a na tej našej necháva odkaz v podobe úspešného albumu.
Fanúšikovia anime si pri premietaní iste prišli na svoje. Pre mňa osobne išlo ale skôr o to počuť skladby z tohto albumu vo vysokej kvalite, ktorú kinosála poskytuje. Diváci mali možnosť počuť jedny z najúspešnejších skladieb skupiny ako One More Time, Digital Love či Harder, Better, Fater, Stronger. Dostalo sa samozrejme aj na inštrumentálne kúsky ako Aerodynamic, Voyager a Veridis Quo. Boli to práve tieto skladby, ktoré vyniesli Daft Punk do hudobných výšin, na ktorých sa udržali až do svojho rozpadu.
Po skončení filmu čakal divákov bonus v podobe premietania videoklipov z iných albumov skupiny. Väčšina z nich pochádzala z debutu Homework z roku 1997. Dostalo sa tak na skladby Da Funk, Burnin, Around the World a Revolution 909, ktorej videoklip režíroval Roman Coppola. Záver premietania patril skladbe Infinity Repeating.
Tá bola nahraná pre posledný album Random Access Memories z roku 2013. Svojho vydania sa ale dočkala až o desať rokov neskôr pri príležitosti desiateho výročia albumu. Vokálu sa podobne ako pri skladbe Instant Crush zhostil Julian Casablancas. Práve túto skladbu označuje skupina za svoju úplne poslednú a tak bolo jej umiestnenie do záveru premietania viac ako príznačné.
Fakt, že aj po vyše dvadsiatich rokoch od vydania Discovery prilákal film do sály divákov minimálne troch generácií iba dokazuje jeho nadčasovosť. Spojenie hudby a príbehu robí z albumu koncepčné dielo s ešte hlbším významom. Daft Punk naživo už s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy neuvidíme. Možnosť počuť a vidieť jeden z ich najlepších počinov na veľkom plátne s výborným zvukom bol jedinečný zážitok.
Verných fanúšikov mohla potešiť aj zmena obalu albumu na streamovacích platformách. S týmto obalom sa do predaja dostali aj nosiče. Pri obstaraní novej verzie vynilu sa kupujúci dostanú aj k záhadnej zberateľskej kartičke Daft Club.
Daft Punk si takýmto návratom pre svojich fanúšikov prichystali výborný predvianočný darček, ktorý pripomenul prečo patrí skupina dodnes na vrchol elektronickej hudby a samplovania.
