Milo Suchomel je slovenský jazzový hudobník, skladateľ a organizátor Gypsy Jazz Festivalu v Bratislave. Ako sa mu darí pri organizácii festivalu, ako vidí jeho budúcnosť, ako sa profiluje jeho vlastná umelecká osobnosť v súčasnosti, sme sa snažili zodpovedať pri krátkom a príjemnom stretnutí. Tento rozhovor bol vyhotovený krátko po skončení festivalu 6. decembra 2024.
Aké sú zámery a celková dramaturgia festivalu?
Snažím sa byť veľmi pestrý, to znamená, že minulý rok som napríklad zaradil viac malých kapiel. Mali sme balkánske kapely zo Srbska, Macedónska, jazzové kvarteto. Bol tu Jerry Bergonzi, čo je svetová špička v rámci jazzového saxofónu, to znamená, že bolo viac toho pestrého v programe.
Tento rok sme nedostali veľmi veľkú podporu, čo sa týka financií. Povedal som si, že urobím taký galavečer, kde odprezentujem moju hudbu venovanú Bennymu Golsonovi, pretože bohužiaľ, v toho roku zomrel a bol jeden z mojich vzorov. Čo iné ako big band, plus sólisti? Som tiež rád, že sa mi podaril počin Gregory Hutchinson a Baptiste Herbin, keďže to sú svetové legendy. No a pretože tento rok bol takýto, tak na budúci rok asi opäť budem chcieť trošku potešiť moje publikum alebo iné skupiny, ktoré majú radšej vyslovene ten gypsy jazz. Čiže možno triá zo Ssrbska, Bbulharska, niečo balkánske. Poprípade na Slovensku známe rómske telesá.
Snažím sa každý rok dávať niečo iné. Idea môjho festivalu je taká, že nie je tu každý rok vyslovene gypsy jazz/manouche. Môj zámer je prezentovať kvalitnú hudbu, ktorú hrajú rómski interpreti. Nemá to byť kolotoč a čisto hudba na zábavu, i keď mali sme tu kapely, ktoré spĺňajú tieto atribúty. Minule sme pozvali Balkáncov a tí to tu roztancovali.
Mením kapely každý rok a už aj teraz kontaktujem telesá zo Srbska a pod. Musí to byť veľmi pestré.
Myslíte si, že Kult minor vám kvôli rôznorodosti obsadenia kapiel nedal už tretí rok dotáciu na festival ?
Nie, toto nie je dôvod. Boli tam vraj zaváhania v rámci vecí, ktoré si má plniť žiadateľ. Bohužiaľ, už je to 2 alebo 3 roky, čo nás nepodporili, a ja si myslím, že je to veľká prezentácia aj známych Rómov. Zoberte si, že toho roku sme urobili výstavu obrazov známych svetových hudobníkov s rómskym pôvodom a tak ďalej. Nehovorím, že musíme dostať finančnú dotáciu, ale po iné roky nás podporili slušnou sumou a myslím si, že tento festival nie je žiadny „kolotoč”, nie je to žiadna lacná zábava.
Bohužiaľ, videl som už aj veci, ktoré podporil Kult Minor, a s umením to nemalo nič spoločné. So zábavou áno, to beriem, však aj ja sa rád zabávam, ale bohužiaľ s kultúrou a umením niektoré podujatia nemajú žiadnu súvislosť. Takže po tejto stránke som bol veľmi smutný, ale napriek tomu ďakujem za iné roky a dúfam, že budúci rok nás podporia.
Nemyslím si, že kvôli tomu, že som zaradil toho roku môj orchester plus sólistov ako je Klaudius Kováč a Pepo Fečo, nás vyradili zo zoznamu grantov a žiadateľov. Myslím si, že išlo o nedostatky z našej strany. Ale predsa len, autority by mali akceptovať to, že tento festival som dostal aj do televízie alebo rádia, má už vybudované isté renomé a už aj zo sveta sa mi začínajú ozývať rómske kapely z Bulharska, zo Srbska, z Rumunska. Tento festival sa posúva za hranice Slovenska na rozdiel od iných rómskych festivalov.
Skladby a aranžmány, ktoré sme dnes mohli počuť, boli hlavne z vašej dielne. Chcete budúce roky dávať väčší priestor aj ostatným?
Jasné, ale bohužiaľ nie každý umelec tvorí kompozíciu. Je veľa interpretov, ktorí hrajú, ale hrajú prebratú hudbu. Ja medzi nich určite nepatrím, keďže som písal skladby už, keď som mal trinásť, štrnásť rokov, kompozícia – to bol môj sen. Pokiaľ mám v šuflíku päťdesiat skladieb, nevidím dôvod, aby som hral iné skladby, lebo chcem prezentovať svoje umenie a svoju hudbu. Dávam ale, samozrejme, priestor aj iným kapelám, ktoré majú vlastnú tvorbu. To je u mňa priorita. U mňa nie je na prvom mieste to, že sem príde kapela a hrá prebraté veci. Vlastná tvorba obohacuje klenotnicu hudby a kultúry. Keď si zoberieme napríklad aj môj projekt Ššalefuky, dobre, máme tam aj ortodoxne známe veci, ale my hráme vlastné veci, ktoré tvorím ja a ktoré písala moja mama.
Musím sa pochváliť, lebo keď vám povie hollywoodsky skladateľ, ktorý písal hudbu pre seriál Mash, Mission Impossible, a vypočul si Šiesty zmysel a Svetlušku od mojej mamy, napísal mi mail, že doteraz nevie zabudnúť na tie melódie, takže na tom asi niečo bude. No ale mali by to oceniť aj tunajší poslucháči.
Nechcem byť zlý, ale je situácia vo vkuse poslucháčskej verejnosti je zlá. Dávam priestor aj iným autorom hudby, ale musia mi oznámiť, že chcú prísť na gypsy jazz festival a majú záujem sa na ňom zúčastniť. Ale určite nemôžem zobrať na gypsy festival kapelu, ktorá hrá prebraté veci. Akceptujem ju na after-party, to áno, ale nezoberiem ich do hlavného programu. Pre mňa je prioritou vlastná tvorba a hľadám spôsoby, ako možno obohatiť kultúru.
V akých percentách sa pohybuje finančná podpora z fondov?
Bez podpory FPU by sme tento festival, bohužiaľ, nemohli zorganizovať. Čiže chcem sa poďakovať FPU, že nás podporil. To by som povedal, že bolo asi nejakých 50 až 60 percent, čiže asi najviac. Potom nám veľmi pomohol Bratislavský samosprávny kraj, to bolo nejakých 15 percent. Mali sme tam aj Sozu, avšak z ich strany to bolo už také minimum, ale dobre, každá dotácia zo štátnych peňazí, je pre cenná a vážime si to, pretože sú to peniaze našich spoluobčanov. To boli teda tieto verejné fondy. Potom tam boli menšie príspevky sponzorov, ktorí ale nechceli byť menovaný.
Rozhovor vznikol v spolupráci s katedrou Muzikológie FIFUK.
