Horúca savana sa preniesla do bratislavskej Fúgy. Neprišla v priamom zastúpení bývalej francúzskej kolónie, ale sprostredkovane v skupine pomenovanej po hlavnom meste Alžírska – Algiers.
Algiers je kapela, ktorá dáva rovnakú váhu na hudbu aj posolstvo. Bolo iba otázkou času, kedy si ju všimnú aj v našich končinách – promotéri a fanúšikovia. Ich vypredaný bratislavský koncert patrí k najlepším letným klubovým akciám. Leto nie je iba o bezstarostnom polihovaní pri pláži, ale prináša aj čas pretriediť si myšlienky a pripraviť sa na ďalší boj o smerovanie našej krajiny. Dopomôcť k tomu mohlo aj stretnutie s kapelou, ktorá programovo bojuje s establišmentom a otvorene kritizuje prezidenta Donalda Trumpa.
Otvoriť koncert prišla slovenská formácia 52 Hertz Whale. Zapadla do atmosféry hudobne aj pocitovo. Naživo zneli ešte naliehavejšie, a hoci štúdiový zvuk sa strácal pod návalmi emócií, vôbec to nevadilo a prinieslo to presne ten zážitok, za ktorým sa chodí na koncerty. Neboli tu ani tie spevákove vokálne výlevy podobné Jeffovi Mangumovi z Neutral Milk Hotel, ako je to možné počuť na nahrávke I´ve met a lot of people. Neúprosný čas to nedovolil, tu sa išlo na doraz od prvej chvíle.
52 Hertz Whale – live Bratislava 2018
Rozhorúčené publikum dorazila kapela Algiers, ktorá stále behá po kluboch, aj keď si už vyskúšala štadiónový potlesk ako predkapela Depeche Mode. Vytrhnuté stránky z biblie, kde sa nehovorí o tom, že človek má zobrať osud do svojich rúk. Takto nejako znie prekvapujúce prepojenie gospelových vokálov s elektronickým zvukom a post punkovým drivom. Nečakajú na znamenie z Hory, ale idú priamo voči utláčaniu čiernych, proti znásilneniu slobody, nezodpovedným lídrom a ich slepému stádu. Do popredia to ženie rytmika, ktorej šéfuje Matt Tong, ktorý do Algiers priniesol z Block Party rýchlu osminkovú akceleráciu.
Komunikácia medzi ním a Ryanom Mahanom, s jeho basgitarovými a klávesovými vyhrávkami, fungovala na sto percent. Bohato zaranžované pesničky si vyžadujú samplery, bez ktorých by chýbala podstatná časť harmónie. Reči o playbacku sú zbytočné. Všetkému šéfoval charizmatický líder Franklin James Fisher. Historickú súvislosť na seba navliekol v podobe šatky na hlavu, a hoci krkolomné hendrixovské sóla nepredviedol, objavovali sa náznaky utláčaného hlasu čiernych, ktoré preberal Jimi Hendrix aj James Brown, na ktorého variácie bolo počuť v nejednej pasáži. Zapadlo to dokonale do konceptu Fugy, veď sama o sebe je minoritným ostrovčekom v centre mesta.
Koncert skupiny Algiers sa právom zaradí do vzácneho archívu tohto klubu. A aké ďalšie kroky nastanú v živote amerických hudobníkov, kazateľov a aktivistov v jednom? Ich vplyv sa bude ešte zväčšovať a uvidíme, čo sa im podarí ešte vyprodukovať.
