Každá doba má svojich vizionárov. V ich časoch ešte ľudia presne nepoznali odpoveď na otázku – čo je to za hudbu? Myslím, že v podobne lichotivej pozícii dnes stojí Plini a taktiež Jakub Zytecki, ktorí nám ich vízie predviedli v pondelkový večer.
Vezmime si napríklad King Crimson alebo Rush – dlhšie skladby, motívy čerpajúce z hudby ich predchodcov, vlastné poňatie významu slova rock a vlastné chápanie skladby ako takej. Dovolím si povedať, že umelci, ktorých sme v pondelok zažili, momentálne začínajú definovať pokrok, alebo vo viac zaužívanom hudobnom slovníku – progres. Aj keď sú obaja hudobníci z rozličných kútov sveta – Plini, vlastným menom Plini Roessler– Holgate z Austrálskeho Sydney, na počudovanie – áno Plini nie je prezývka a Jakub Zytecki – Poliak z Krakowa.
Dnes ale hudba žije prakticky na internete a tak sa títo hudobnící dostali z kolaborovania v digitálnom priestore, na kolaborovanie aj na stejdži. Ešte podotknem, že presne takéto malé a vyhranené scény sú veľmi silno zomknuté, aj keď ide o ľudí z rozličných kútov sveta. Je to aj tým, že väčšina z nich začala ako bedroom producers a s hudobným svetom ich často spájal hlavne internet. Plini vystúpil s Jakubom v Randali aj minulý rok, každý so svojimi vlastnými kapelami (Jakub hral s Disperse), ale ajtak nakoniec skončili na pódiu spolu, keďže Jakub v Pliniho kapele sekunduje jeho gitare a na tour dosť často vyrážajú spolu.
Presne takto vyzeralo aj v bratislavskom Randali, naplnenom vychutnávačmi toho najlepšieho, čo dnešná progresívna hudba bez žánrových bariér ponúka. Prvý začal o deviatej Jakub Zytecki s kapelou zloženou ďalej len bubeníkom a basákom/klaviristom. Poliaci si z veľa songov vyberať nemohli, keďže Jakub má na svojom konte len jeden klasický album a dve EP, ktoré vydal dva roky po sebe. Jeho prvá nahrávka však oslavuje len tri roky a tým pádom sa Jakub dosť činí. Jeho set bol rovnomerne obsadený skladbami z jeho tvorby, aj keď v publiku najviac rezonoval album Wishful Lotus Proof, vďaka ktorému ho mnohí spoznali. Jakub, podobne ako Plini, hrajú niečo, čo by sa dalo pomenovať ako inštrumentálny melodický progresívny rock metal s dávkou djentu…
Sám nemám rád škatuľkovanie, ale myslím, že títo páni si zaslúžia aspoň takéto priblíženie ich tvorby, kde nájdete aj jazzové motívy a post rock ale to už nechám na vaše posúdenie. Tak ako som vysvetlil na začiatku, géniovia sú pochopení až v budúcnosti, v tomto prípade aj ich žáner. V Jakubovom prípade si jeho progresivitu nemýľte s jeho krajanmi Riverside – ktorí sú majstrami v podobnom aj keď inak uchopenom progresívnom obore. Čo sa týka Poľska – ešte by som chcel upozorniť na potenciál, aký alternatívna hudba, hlavna čo sa týka rocku/metalu, v tejto krajine má. Poviem len dve slová – Widek, Owane.
Nasledoval Plini, ku ktorému sa na pódiu pridal Jakub a taktiež basák a bubeník, čiže jeho zostava nabrala oproti Jakubovej o jedného člena viac a tým bol sám Jakub. Pod pódiom sme mohli porozovať rôzne kategórie poslucháčov – či už to boli metalisti s rozhľadom, starí ale aj mladí rockeri, ale najviac bolo ľudí „bez vyznania“, ľudí, ktorí sa neohraničujú na jeden žáner – presne ako hudba tohto večera. Mohli by sme povedať, že tento koncert, ale aj mnohé iné, ktoré má táto dvojica a im podobní na svedomí, mal za následok spájanie hudobných subkultúr a zaužívaných predstáv.
Plini hral o niečo priamočiarejší experimentálny rock/djent/metal – oveľa lepšie si to však človek predstaví, keď Pliniho aj Jakuba označím ako gitarových virtuózov so zmyslom pre melódiu a detail. Plini predstavil skladby z posledného EP Sunhead, ale tiež ako Jakub, zložil svoj set ako ochutnávku zo všetkých jeho EPčiek a albumu – keďže má len jeden full lenght. Plini sa v tento večer správal menej odmerane ako Jakub, aj keď pred rokom to bolo presne naopak. Mierna odmeranosť je ale pochopiteľná, keďže inštrumentálna hudba neponúka toľko možností komunikácie s publikom. Pliniho a Jakubova tvorba sú si podobné, ale ako som už povedal, Plini je v piesňach priamočiarejší a taktiež využíva viac matematických motívov. Aj keď to znie ako niečo na čom sa live nedá moc baviť, ale len počúvať, opak bol pravdou. Randal presne vedel čo sa deje, a tak aj reagoval – moderný headbang a ambientný tranz. Ich tvorba naozaj spája kultúry a povedal by som, že aj vytvára nové.
Plini – Kind
Koncert dopadol úžasne – bavili sa aj interpreti a samozrejme aj všetci, ktorí si ich vyčíňanie prišli pozrieť. Sme radi, že v Bratislave sa čoraz viac objavujú kapely svetového alternatívneho a experimentálneho formátu a dúfam, že ich sem stihneme dostať ešte veľa. Samotný náš severný sused má z tohto žánru skutočne na rozdávanie. Bolo by skvelé a vôbec nie nepredstaviteľné, keby sa Pliniho a Jakubove návštevy stali už pomaly každoročnou rutinou, a keby so sebou pritiahli podobne vizionárskych kamošov.
