Zbavený prívlastku svetová senzácia, za to so stabilným fanúšikovským jadrom po celom svete. Prvýkrát na samostatnom koncerte v Bratislave a už po niekoľkýkrát v Českej republike – Die Antwoord.
Juhoafrická formácia Die Antwoord navštívila, v rámci svojho celosvetového turné, Českú a Slovenskú republiku. Tento raz sme nemuseli svojím bratom – susedom v dobrom závidieť, ale mohli sme porovnať, kde panovala lepšia atmosféra. Podľa dostupných reakcií odohrali na pražskom Výstavišti svoje najucelenejšie české vystúpenie. Publikum neukrátili o šou, ktorá je najpodstatnejšou zložkou ich koncertov, zvuk bol najprepracovanejší a konečne za nimi vyrástla obria scéna s kulisami, pretože aj ich jediný slovenský koncert na festivale Pohoda neodhalil naplno potenciál tejto bláznivej skupiny.
Môžu ešte rásť, len sa musia rozhodnúť, kam vlastne chcú smerovať, či ich vôbec ešte baví robiť hudbu a nakoľko v nej budú hľadať progresívnu líniu. Pretože sa nedá neustále iba hrať na virálnu senzáciu, ktorou už dávno nie sú. Publikum pražského aj bratislavského koncertu bolo zložené prevažne z tínedžerov a dospievajúcich. Sem tam sa objavili staršie ročníky, väčšina ako sprievod svojich detí. A netvárili sa urazene, ani pohoršene. Skôr prekypovala zvedavosť na to, čo počúva ich potomstvo.
Vystúpenie v Bratislave sa odohralo v deň spomienky na výročie vpádu Sovietskej armády a okupačných vojsk. Päťdesiat rokov po udalostiach. Takmer tri desaťročia slobody. Veľa sa toho zmenilo – v našich životoch, aj v hudbe. Pesničkárov a bigbítové kapely nahradili nové vzory, objavili sa iné hodnoty, hoci sa pozornosť opäť sústreďuje na potláčanie slobody, ale aj na to, ako s ňou naložiť. Podobným procesom, hoci v inom kontexte, si musela prejsť aj Juhoafrická republika, ktorá sa v posledných rokoch podotýka s rastúcimi číslami sexuálnych zločinov. Otvorenú sexualitu generácie sixties zhltla dominancia alfa samcov, pre ktorých sú ženy iba produktom ich túžob. Proti tomu bojuje speváčka Moonchild Sanelly ženskými zbraňami, sexepílom a sexuálnou explicitnosťou. Publikum vtiahla do víru juhoafrických klubov, kde tanečná hudba vytlačila jazz, a bolo vidno, že mnohí sa s jej tvorbou hneď identifikovali.
Moonchild Sanelly – live Bratislava 2018
Kým generácia šesťdesiateho ôsmeho hľadela na starý svet optikou optimistických zajtrajškov spoločne, dnešní mladí ľudia chcú zažiť vlastný príval eufórie a kapely ako Die Antwoord im to dokáže splniť. Ako? Vysvetlenie stálo za oponou, v samotnom dejisku, ktoré pripomínalo tak trochu Commedia dell’arte, kazateľnicu a potulný cirkus. Na ňom stáli hlavní herci, ktorí deklamovali, či skôr parodovali, pálčivé problémy tínedžerov so snahou vyšokovať ich.
Die Antwoord – Ugly Boy
Ešte viac otázok vystalo po epickom intre z Carmina Burana, keď sa za oponou objavilo post apokalyptické mestečko štylizované niekde medzi Mad Max, Futuramou a nebezpečným getom. Bol to odkaz na to, ako sa svet pozerá na Juhoafrickú republiku, odkaz juhoafrickej vláde, ktorá kašle na problémy tých najchudobnejších, alebo hrdosť na vlastnú kultúru zef?
Die Antwoord vtrhli na hudobnú scénu ako neskrotný pitbull. Ako postupne rástol a starol, srsť mu pomaly vybledla a hrozivé štekanie nahradilo občasné vrčanie. Je to logické a stane sa to každému. Sláva unavuje. Ale na tomto turné sa zdá, že naberajú druhý dych aj s pripravovaným novým albumom. Ten impulz postaviť sa opäť na vlastné nohy a dokázať, že po ôsmich rokoch existencie už nie sú iba svetovou senzáciou, ale skupinou hudobníkov s progresívnym myslením.
Od samotného počiatku koncertu viseli emócie vo vzduchu. Zapríčinené neustálym povzbudzovaním a hecovaním, ktoré doľahli aj na zvukára Die Antwoord, ktorý skákal pri svojom mixpulte, na fanúšikov kričiacich mená oboch interpretov, ako aj na samotnú Yolandu hučiacu do davu slogan Fuck The Rules a predovšetkým na Ninju. S ľadovým pokojom a postojom bojovníka rozvibroval halu NTC do posledného fanúšika.
Dialo sa tak za hudobného podmazu DJ Hi-Teka. Do popredia nevytiahol basy a stredy, ale výšky, aby ešte viac zvýraznil Yolandin piskľavý hlas. Hudobný mix vytriedil inšpiráciu z house music, dubstepu, rave a hiphopu. Rapovej kadencii Ninju v skladbe Enter The Ninja, sekundovala Yolanda v piesni I Fink U Freeky, aby sa spoločne stretli v príkladnej Ugly Boy. Šou bola skvelá, ani na chvíľu nenudila a vyvrcholila do uspokojivého finále.
Na záver teda zostáva otázka: Môže sa stať Die Antwoord tým, čím bolo Prodigy pre svoju generáciu? Môže, ale nesmú byť iba youtubovou klikačkou, ale musia mať silné živé vystúpenia. Oba koncerty (pražský aj bratislavský) potvrdili, že Die Antwoord dokázali globálne ovplyvniť módu, tetovanie a životný postoj byť hrdý na svoj freak. Do akej miery sa im podarí pretrvať v hudobnej histórii si budeme ešte musieť pár rokov počkať.
