autor: Patrik Šedo; autor fotografií: Juraj Šimkovic; God Is An Astronaut; Alapastel; 1.10.2018 Bratislava; MMC
Tak sme sa na Slovensku dočkali druhej lekcie od ostrovných majstrov hudby, ktorá prekonáva hranice, spája vplyvy a búra dimenzie.
V ich hudbe je totiž niečo neuchopiteľné, akýsi trademark – niečo, na čo majú recept len oni. A možno je Boh naozaj astronaut, a to čo si tam hore púšťa, je zrejme Fragile, alebo hocijaká iná skladba z fenomenálneho albumu „All is violent, all is bright“, ktorý kapela nezabudla každému pripomenúť.
Pár informácii na úvod: GIAA sú Íri, a aj keď sa snažím nepadať do pozitívnych predsudkov, tak oni aj znejú ako Íri. A my môžeme byť len radi, pretože ich morom obmývaná vlasť s obrovskými zelenými pláňami a ostrými útesmi, ako stvorená na mraky a zádumčivé nálady – vytvára kontrast, ktorý vieme nájsť aj v ich hudbe. Príbehotvornosť bez nutnosti slov, podmanivá atmosféra napätia a pocit blížiacej sa búrky – v skratke – takto si viete predstaviť hudbu God Is An Astronaut, inštrumentálny post rock s prvkami elektroniky a štipkou ambientu.
GIAA mali na predkapelu dve požiadavky – aby tematicky pripravila publikum a aby mala jedného až dvoch členov. Pre bratislavský koncert si vybrali Alapastel – dvojicu z Trenčína, hrajúcu ambientnú elektroniku. To žánrovo celkom sedí, aj napriek deficitu gitár. Druhá požiadavka týkajúca sa počtu členov bola preto, aby na pódiu nebolo príliš veľa aparátu, keďže GIAA mali okrem niekoľkých gitár aj dvoje klávesy.
Musím povedať, že aj ako nie príliš veľký znalec tohto žánru, bola ich tvorba kvalitná, no ľudia akosi nevedeli, čo si pri ich vystúpení počať. Ono je to skôr hudba, ktorú si človek pustí doma k štúdiu alebo nejakej hre a ona navodí atmosféru. Sama o sebe je ťažko uchopiteľná a ľudia ju vnímali prevažne ako navodenie atmosféry pre GIAA.
Íri, tak ako Alapastel, začali takmer na minútu presne, čo je celkom rarita. S publikom nekomunikovali takmer vôbec, ale k ich inštrumentálnemu kontextu sa hovorené slovo ani nehodí. Dosť dôležitým aspektom ich vystúpenia je osvetlenie a hra s farbami. Počas celého koncertu svetlá úmyselne spolupracovali s hudbou a v MMC vytvárali samostatnú dimenziu.
Hudba God Is An Astronaut v spojení s intenzívnou hrou svetiel tvorila intenzívny zážitok a človek bol počas koncertu niekde úplne inde ako v Bratislave. Pri počúvaní je veľmi ľahké, až priam žiaduce sa zahĺbiť. Zamyslieť a pustiť predstavivosť na plné obrátky a dostať sa na miesta, ktoré hudba tejto skupiny evokuje. Vytvára sa pred vami psychedelický zdieľaný zážitok.
Nedostatok slov len umocňoval atmosféru a prehlboval dôležitosť inštrumentov. Lloyd Hanney za bicími tvoril vrstvu hudby sebe vlastnú, s osobitým štýlom a úžasnou rytmikou, s talentom pre gradáciu.
Kapelu založili pred šestnástimi rokmi bratia Kinsellovci – Niels na base a Torsten starajúci sa o gitary, syntetizátor a vox (vokál spracovaný efektom fungujúci ako ďalší inštrument). Diskografiu tento rok doplnil ôsmy štúdiový album Epitaph, pri ktorom sa držia svojho zaužívaného konceptu. Naživo museli zaznieť aj skladby z ich z druhého najstaršieho a zároveň najúspešnejšieho albumu All is violent, all is bright.
God Is An Astronaut – live MMC 2018
Bez zbytočného prihovárania sa toho za hodinu aj pol dalo stihnúť veľa. Nepôsobili chladne, skôr si ich interpretácia vyžadovala introvertnejší a hlbší sklon k publiku. Íri sa viacerým postarali o intenzívny jesenný zážitok, mnohí určite odišli s početnými otázkami o tom, čoho to boli práve svedkami.
Svetlá a atmosféra tohto koncertu nám určite ostanú dlho v pamäti, keďže kapiel, ktoré dokážu vyprodukovať takúto robustnú energiu, naozaj nie je veľa.