autor: Richard Kinier; interpreti: Brennan Savage; Killstation; 15.10.2018; Randal Club; Bratislava
Bežný človek by si povedal, že emo subkultúra už je minulosťou . Časy, kedy smutní mladí ľudia sedeli v hlúčikoch po parkoch a nenávideli svojich rodičov, sú dávno preč. Ako to viem? Lebo sám som jeden z nich.
Bežný človek by si povedal, že emo subkultúra už je minulosťou . Časy, kedy smutní mladí ľudia sedeli v hlúčikoch po parkoch a nenávideli svojich rodičov, sú dávno preč. Ako to viem? Lebo sám som jeden z nich.Síce už nesedíme v parkoch , chodíme do prace , končime vysoké školy a zakladáme rodiny , zvuk našej mladosti navždy ostane aktuálny pre ďalšie generácie. Tie, ktoré sa hľadajú a bojujú so vstupom do dospelosti prostredníctvom hudby, ktorá im zmení život.
Na hudbe je to krásne, že aj keď sa zvuk pretransformoval do novej podoby, tak emócie a vibe sú rovnaké bez ohľadu, či sa pozerám na päť ľudí s gitarami a ofinami, alebo iba na jedného človeka, ktorému kryje chrbát producent.
Brennan Savage a Killstation – dve relatívne známe mena soundcloudovej nezávislej scény. Charakteristické tým, že po vzoru ich rovesníkov, ako boli nebohí Lil Peep a XXXtentacion, sa netaja koreňmi v ego alternatívnej a metalovej hudbe. Kde do veľkej miery zohráva dôležitú úlohu trap a rap v spojení s gitarovou kadenciou.
Nie až taký veľký , ale o to viac pre vec zapálený dav fanúšikov pod pódiom, spôsobil to, že človek mal pocit že na koncerte sa nachádza až dvojnásobok ľudí. Vystúpenie sa začalo krátko po ôsmej hodine . Po krátkom interlúdiu od selektorky vybehli na pódium dvaja mladí chalani a začali predvádzať svoju šou.
Hneď po prvých dvoch piesňach bola badateľná svojská dynamika. Striedanie oboch interpretov bolo sympatické a vôbec nie rušivé. Darmo by som sa snažil naoko popísať ten genius loci, ktorý ten večer opantal klub. Pravidlo menej je niekedy viac sa len potvrdilo.
Brennan Savage feat Killstation – Existential
Brennan aj Killstation pôsobili milým dojmom. Bez náznakov arogancie a povýšenosti. Sympaticky sa zapájali do budovania atmosféry, ako keď Brennon skočil do davu, alebo Killstation nabehol do nebezpečne vyzerajúceho „wall of death“. Tento bezprostredný prístup musel oceniť každý návštevník koncertu. Prišlo aj na vzdanie pocty pre Lil Peepa, s ktorým Brennan Savage vyrastal, a XXXtentaciona, s ktorým Killstation spolupracoval na niekoľkých nahrávkach.
Bohužiaľ, koncert mal aj svoje nedostatky. Trpel presne tým, čím trpí väčšina živých vystúpení v tomto žánri. Prílišné využívanie backtrack vokálov a absencia vlastných vokálov. Ich kvalita naživo pokrivkávala. Brennanove melancholické vyludzovanie nie je naživo také presvedčivé. Viackrát mu to ušlo a navyše sa vokál zlieval do neurčitej zmesi.
Musím objektívne potvrdiť, a dotvrdí to každý, kto vnímal koncert ušami nielen očami, že Killstation je neporovnateľne lepší spevák. Nemal žiaden problém spievať aj cez nahraté vokály, kde bolo jasne počuť, čo je naživo a čo nie. Potvrdil to aj prelínaním výšok a screamo vokálov.
Killstation feat Brennan Savage – Petrichor
Vadila možno príliš veľká teatrálnosť a motivačné reči pôsobili skôr úsmevne. Nie, že by som im to neveril, ale prehnaný zápal ich menil z hudobníkov na agitátorov. Európske publikum na politikárčenie nie je zvyknuté. Je to však súčasť žánru.
Čo koncert priniesol? Netradičný hudobný zážitok, dvoch energických interpretov a na dobrú vlnu pre motivovaný dav. Prajem si nech každá generácia, ktorá sa cíti nepochopená a stratená, môže naživo zažiť tlmočníkov ich pocitov.
