autor: Daniel Hevier ml.; Árstíðir; 12.12.2018; Kulturák; Bratislava
Vianočné koncerty nemusia nutne znamenať iba koledy a gýčom zaváňajúce vianočné piesne od našich mainstremových spevákov. Posedenie s priateľmi možno osláviť aj pri niečom intímnejšom. Napríklad ako na koncerte islandskej skupiny Árstíðir.
Svoj špeciálny program pôvodne nacvičili pre vianočné koncerty v kostole Fríkirkjan v Reykjavíku. Ak by to zopakovali aj u nás – napríklad v Dóme sv. Martina, alebo aspoň už v svetských Klariskách atmosféra by bola ešte o čosi sviatočnejšia. Ale vkusne nasvietený Kulturák so svojimi rozvešanými žiarovkami na strope mal tiež svoje čaro. Koncert bol na sedenie a tým, čo prišli neskoro zostalo iba miesto pri bare, ale navzájom sa neručili, čo je u nás celkom vzácne. Keď už niekto niečo chcel povedať, tak iba šeptom a šepotom sa niesli aj vokály, na ktorých kapela Árstíðir stavia motívy svojich skladieb.
Reykjavík nie je typickou metropolou. Rurálny charakter krajiny ho predurčuje na ospalé miesto, napriek tomu toto mesto spôsobilo nielen v hudbe celosvetový ošiaľ. Je vstupnou bránou k preplnenému ostrovu hudby, kde sú dlhé zimné večery ideálnou príležitosťou k skladaniu pesničiek.
Väčšinou sa islandská hudba spája s progresívnou elektronikou, ale netreba zabúdať, že veľkú tradíciu tam stále majú akustické piesne s ľudovým podkladom. Tie sa dlho tešili popularite aj vzhľadom na komplikovanú distribúciu elektriny do islandských domácnosti. Na dodávanie energie slúžila aj elektráreň Toppstödin, ktorú vystavali už po druhej svetovej vojne. Keď sa jej dni chýlili ku koncu, tak namiesto zničenie z nej urobili komunitné centrum pre umelcov. Svoj azyl tam získali aj folkoví hudobníci zo skupiny Árstíðir.
Árstíðir – Shades
Hoci úvod večera patril známej anglickej kolede Carol of the Bells, zvyšok prevažne odspievali, až na pár výnimiek, v magickej islandčine. Kto očakával neviazanú zábavu, mohol zostať na sekundu sklamaný a následne opantaný melancholickou náladou, ktorá tiež patrí k Vianociam. Splín na duši sa rozplýval pri jemnej coververzii Scarborough Fair od dua Simon and Garfunkel. Krásne vokálne harmónie splývali do sláčikových partov. Viachlasy vynikli v jemných inštrumentálnych aranžmánoch, ktoré v niektorých častiach úplne stíchli.
Aby zážitok ešte umocnili, hudobníci rozdelili svoj set krátkou prestávkou. Oddýchnutí vkročili do druhej – dynamickejšej polovice. Na to čakali ich verní fanúšikovia, ktorí vedia, že producentom ich druhého albumu je vyhlásený Ólafur Arnalds. Vystupňovanie dynamiky, minimalistické rytmické štruktúry so zdôraznením akcentov a takmer post rockové postupy, to všetko zdobí nahrávku Svefns og vöku skil, z ktorej zazneli skladby Nú gleymist ég a Shades
Árstíðir – While this Way
Elektronika je súčasťou skoro každého projektu, preto je fajn, že existujú podobné skupiny, ktoré vedia zaujať aj bez prímes a prísad, iba s obyčajnou hudbou s dôrazom na ten najobyčajnejší inštrument. Zároveň najúchvatnejší, veď už slávny estónsky skladateľ Arvo Pärt povedal, že najdokonalejším nástrojom je ľudský hlas.
